Choď na obsah Choď na menu
 

Opätovná Výzva pre katolíkov – oddeľte sa od nich


Dňa 27. apríla sa má v Ríme uskutočniť „svätorečenie“ dvoch ľudí, a to Jána XXIII. a Jána Pavla II. V dejinách Cirkvi bola prax, že u kandidátov na svätorečenie sa podrobne a dlhší čas skúmal život svätca, svätosť jeho života, pravovernosť učenia, i zázraky na jeho príhovor. Aký bol život a náuka týchto dvoch osôb?

V roku 1958 sa stal pápežom kardinál A. Roncalli, ktorý prijal meno Ján XXIII. V podstate už od jeho nástupu na pápežský stolec bolo cítiť v ovzduší Cirkvi túžbu zmeniť určité katolícke pohľady na pravoverné učenie a prispôsobiť sa svetu, čoho dôkazom bolo otvorenie Druhého vatikánskeho koncilu. Roncalli nehovoril o potrebe vnútornej obnovy Cirkvi skrze pokánie, ani neupozorňoval na herézy, ktoré sa snažili preniknúť Cirkev. Často hovoril o mieri, čo zrejme dalo podnet na jeho stretnutie s budhistami. Niet sa preto ani čo čudovať, že podľa niektorých autorov bol členom proti cirkevného slobodomurárskeho spolku Rosekruciánov. „Pápežom Jánom XXIII. začala nová éra cirkevných dejín. Univerzálne bratstvo, ktoré tento pápež praktizoval počas celého svojho predchádzajúceho života, vzbudilo veľké očakávanie aj u slobodomurárov... Dobrácky pápež Roncalli, ktorý bol dobre známy vo Francúzsku, dal práve svojím bratským štýlom „Veľkému orientu francúzskemu" podnet k tomu, aby svoju antiklerikálnu a proticirkevnú kampaň vystriedal lepšou evolučnou metódou. Nenávistné tóny proti Cirkvi utíchli. Heslom dňa sa stal ekumenický dialóg, ktorý nakoniec umožnil, aby sa slobodomurárstvo pomaly vynáralo z podzemnej činnosti a vystupovalo na svetlo verejnosti. Revolucionári z „Veľkého orientu" začali ofenzívu bratských objatí a náhle ukázali prívetivú tvár. Protikresťanská revolúcia mala dosiahnuť väčší pokroku na mäkkých podošvách a s prívetivou tvárou pomocou ekumenického dialógu. Pokiaľ to dnes môžeme zhodnotiť, táto ich nová taktika sa stretla s úspechom." (M. Adler „Protikresťanská revolúcia slobodného murárstva", s. 147)

To, čo začal presadzovať Roncalli, dokonale napĺňal Ján Pavol II. Za jeho pontifikátu nastal vnútorný rozklad katolíckej viery a obrovský odpad od katolíckej cirkvi. On to však neriešil. Vo vnútri Cirkvi nastalo veľké rozšírenie bludov, ktoré do nej vniesla  historicko – kritická teológia (HKT). Tá v podstate popiera Božstvo Kristovo, Jeho fyzické a historické vzkriesenie a tiež Kristove zázraky. Ide tu o popretie samotnej podstaty kresťanskej viery. Pápež Ján Pavol II. svojim mlčaním tento duchovný jed schválil a naviac dovoľoval toto ateistické učenie na teologických fakultách. Okrem toho on sám popieral katolícke učenie napr. v tom, keď tvrdil,  že peklo nie je miesto, ale iba stav ľudí, oddelených od Boha.(Kalifornia, USA, 1999)

Svojimi gestami na tzv. medzi náboženských stretnutiach v Assisi v rokoch 1986 a 2002 vniesol do Cirkvi ducha apostázie - ducha antikrista. To znamená, že podľa neho sa stali pohanské systémy, ktoré uctievajú démonov, alternatívnou cestou ku spáse, a tým v podstate zničil i podstatu misií. Tento jeho postoj je proti celej Tradícii Cirkvi, i proti Svätému Písmu! Ovocím ducha Assisi je totálny odpad od kresťanskej viery a prijatie celosvetového satanského náboženstva – New Age. Tento duch falošnej úcty k iných náboženstvám otvoril dvere šíreniu homosexuality a pedofílie v radoch kňazstva i súčasnej gender ideológie a juvenilnej justície, ktorá kradne detí zo zdravých rodín. Don Walter Insero z Kancelárie pre spoločenskú komunikáciu vikariátu Ríma mal teda pravdu, keď o pripravovaných oslavách tzv. svätorečenia Wojtylu a Roncalliho, ktoré majú byť skromnejšie, vyhlásil, že „ide o to, aby sme sa prostredníctvom skromnosti dopracovali k podstate,". Tou podstatou zrejme myslel priniesť ešte väčšie prekliatie ľudom, ako je to doteraz.

Upozorňujeme, že zradu katolíckej viery spečatil pápež – apostata, Benedikt XVI. Dňa 1. 5. 2011 neplatne „blahorečil“ Karola Wojtylu – tohto veľkého propagátora ducha modlárstva. Týmto gestom verejne poprel celé Kristovo Evanjelium, vylúčil sám seba z Katolíckej cirkvi a vpustil do Cirkvi ducha antikrista. Preto od tejto odpadlíckej hierarchie i veriacich, ktorí ju prijímajú,  odstúpila milosť Božia a spočíva na nich Božia anatéma – Prekliatie! (Porov. Gal 1, 8-9). V tejto línii jedného svetového náboženstva – New Age, pokračuje aj súčasný „pápež“ Bergoglio (František), ktorý je okrem iného členom slobodomurárskeho klubu Rotary.

Za tohto stavu vecí, Františka už žiadny katolík nesmie poslúchať, ani ho pokladať za pápeža, lebo je odpadlík. Ani žiadny katolícky kňaz nemôže pri sv. omši spomínať jeho meno, ani meno biskupa, ktorý s ním tvorí jednotu. Pokiaľ tak koná, dáva najavo, že súhlasí s falošnou náukou jednoty medzi kresťanstvom a démonickým učením pohanov. Potom takýto kňaz, či biskup, popiera jedinečnosť spásy v Ježišovi Kristovi a všetky sviatosti ním vysluhované, vrátane sviatosti oltárnej, sú neplatné!

Drahí veriaci, v dnešnej vážnej dobe vás znova vyzývame: „Vyjdite spomedzi nich, oddeľte sa, hovorí Pán, a nečistého sa nedotýkajte.“ (2 Kor 6,17). Nie je pravdou, keď by sme tvrdili, že my nemáme za súčasný stav v Cirkvi zodpovednosť, nebudeme ho riešiť, a že je to vec hierarchie. Najvyšší zákon v Cirkvi je spása duší. Čiže, ak ti leží na srdci spása tvojej nesmrteľnej duše, musíš sa sám oddeliť od bludov a zostať verný katolíckej viere, to je Tvoja povinnosť! Kto poslúcha odpadlíkov, tak ich nasleduje do pekla. Myslíš si, že je správne, že za „modlitby“ s pohanmi alebo účasť v slobodomurárskych spolkoch, či za mlčanie k herézam môže byť niekto prehlásený za svätého? Aj keby väčšina veriacich odpadla od viery, si povinný spasiť si svoju dušu, v prvom rade je to povinnosť voči sebe samému, i voči Bohu. Ako katolík si povinný prestať navštevovať neplatné omše, pri ktorých sa spomína antipápež František a biskupi s ním zjednotení, a tvoriť jednotu len s tými, ktorí vyznávajú pravú a neporušenú katolícku vieru, pretože práve za túto spasiteľnú vieru svätí mučeníci namiesto toho, aby zapreli Krista, odvážne za Neho obetovali svoje životy.

Neboj sa urobiť krok záchrany pre tvoju dušu, i duše tvojich blízkych, veď Kristus Pán hovorí: Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky."(Jn 8,51)

V Kristovi: Rehoľníci SBM                                  17.4.2014

 

Sťahuj: Výzva pre katolíkov - oddeľte sa od nich