Choď na obsah Choď na menu
 

Projekt deväťročnej likvidácie viery detí II.

V nových metodikách NV pre 3. ročník sme sa stretli s demonštratívnym príkladom historicko-kritického ateizmu, ktorý, pod zámienkou „dospelej viery“, poprel základnú pravdu kresťanskej viery – zázračné vtelenie Božieho Slova.

V inej učebnici katolíckeho náboženstva pre 3. ročník, ktorá sa ešte aj v tomto školskom roku na niektorých školách používa, nájdeme ukážkový prípad náboženského synkretizmu – ducha Assisi. Učebnica sa volá Moja kniha náboženstva 3. (Nihil obstat: Talianska biskupská konferencia „CEI“– kardinál Ugo Polleti, predseda „CEI“, Rím 20. apríla 1989; Imprimatur: arcibiskup Tridentu; Vydal Biskupský úrad Banská Bystrica v spolupráci so Saleziánskym katechetickým strediskom v Bratislave) Čo zaujímavé sa od týchto cirkevných autorít a vedeckých kapacít dozvieme? Nič menšie ako tvrdenie, že vraj všetky náboženstvá uctievajú jedného Boha, ibaže mu dávajú rôzne mená, pretože Boh je taký veľký, že má tisíc tvárí a mien. Neveríte, že sa deti na NV učia takéto bludy?

Prvá časť tejto knihy sa volá: Tisíc Božích tvárí. Hneď na začiatku nachádzame jasnú správu, že 27. októbra 1986 sa v Assisi stretli „predstavitelia štyridsiatich náboženstiev, aby sa spoločne modlili za pokoj“. Skutočnosť, že Ján Pavol II. sa spoločne s pohanmi modlil a zúčastnil sa ich modloslužobných obradoch, sa dnes mnohí cirkevníci snažia zamaskovať a zamlčať. Ide ale o nepopierateľný fakt, ktorým sa koniec koncov on sám vystatoval. (Napr. v knihe Prekročiť prah nádeje s. 80.) V denníku Osservatore Romano vyšiel 3. 7. 2011 článok kardinála Bertone, komentujúci nastávajúce mierové stretnutie v Assisi plánované na október 2011. Bertone v ňom hovorí, že Benedikt XVI. sa už spoločne s pohanmi nebude modliť, a že sa každé náboženstvo bude modliť osobitne, aby sa predišlo podozreniam zo synkretizmu. Tým vlastne nepriamo priznáva, že gesto Jána Pavla II. bolo heretické a ani terajšia hierarchia nemá argumenty, ktorým by toto pápežovo odpadlíctvo ospravedlnila. Zároveň však Bertone, aj Benedikt XVI. hrdo prehlasujú, že budú pokračovať v tom, čo Ján Pavol II. v Assisi začal, čím svedčia, že s jeho synkretizmom a apostáziou tvoria jednotu.

V spomínanej učebnici sa na s. 5 píše: Predstavitelia rozličných náboženstiev sa obracali k Bohu krásnymi a dojemnými modlitbami.“ Zdôrazňujeme, že v citovanej vete sa slovo Boh uvádza s veľkým „B“. Ide teda o výslovný blud. Ani moslimovia, ani hinduisti, ani budhisti, ani vyznávači indiánskeho kultu sa totiž nemodlia k Bohu. Všetky nekresťanské náboženstvá uctievajú falošných bohov – démonov.

Učebnica cituje moslimskú modlitbu prednesenú v Assisi. V tomto texte z Koránu sa vôbec nehovorí o mieri, ide tu iba o milosrdenstvo k blížnemu, teda k príslušníkovi moslimského náboženstva. Všetkých ostatných Korán pokladá za modloslužobníkov, proti ktorým je moslim povinný bojovať. Ideu skutočného mieru by sme v Koráne hľadali márne. Táto kniha falošného proroka Mohameda je naopak plná rozpaľovania náboženskej nenávisti a násilia. Napr. hovorí: „Zabíjajte ich všade, kde ich dostihnete.“ (Korán 2:216). „A On (Alah) je ten, ktorý zoslal posla svojho so správnym vedením i s náboženstvom pravdivým, aby zvíťazilo nad všetkými náboženstvami, aj keď sa to protiví modloslužobníkom.“ (Korán 61:9) Islam teda pozná jediný mier, taký, v ktorom budú všetci podriadení Alahovi, krvilačnému bohu pomsty. Moslimovia sa nemodlia ani za mier, ani k pravému Bohu. Žiaci 3. ročníka sú však presvedčovaní o pravom opaku.

Citácia učebnice (s. 7): „Na svete jestvujú milióny ľudí, ktorí veria v Boha a praktizujú dajaké náboženstvo.“

Odpoveď: Tieto dve veci si protirečia, nie je možné veriť v pravého Boha a zároveň praktizovať „dajaké“ náboženstvo. Viera v pravého Boha sa nutne spája s praktizovaním pravého náboženstva, a to toho, ktoré nám jediný pravý Boh zjavil a prikázal: veriť v jediného pravého Boha a toho, ktorého On poslal, Ježiša Krista. (por. Ján 17,3) „Kto nemá Syna, nemá ani Otca.“ (1Ján 2,23)

Citácia: „Kto verí v Boha, je presvedčený, že Boh ... môže pomôcť, aby bol život a svet lepší. Za to sa modlili v Assisi.“

Odpoveď: Viera, ktorá sa definuje ako viera, že „Boh“ môže pomôcť, aby sme sa mali lepšie, to je viera v nejakú modlu; viera v akýsi automat na vylepšenie života; ide o poveru, falošné náboženstvo antikrista, ktorý tiež pomôže, aby bol svet lepší. Tento falošný boh chce svet urobiť dokonca lepším, spravodlivejším a dokonalejším, než akým ho urobil Stvoriteľ. Ide o starý podvod, ktorému podľahli už prví ľudia a podľa Písma mu masovo podľahnú aj ľudia na konci čias, pred druhým Kristovým príchodom. (2Tim 2,8)

Citácia: „Všetci ľudia neveria v toho istého Boha. Na svete jestvuje veľa rozličných náboženstiev a Boh má veľa mien a tvárí.“

Odpoveď: Rúhanie a heréza sa tu stupňujú. Rozličnosť náboženstiev sa tu už predstavuje nie ako nutné zlo, ale ako čnosť. Rôznosť predstáv božstva sa tu pokladá za niečo dokonalejšie a lepšie, ako keby všetci ľudia boli napr. kresťania. To znamená, že my v Katolíckej cirkvi už nemáme plnosť pravdy a máme sa tzv. obohacovať od iných náboženstiev a prijímať ich modloslužobné praktiky. Túto zvrátenú logiku deti automaticky z učebnice prijmú.

Citácia: „Ľudia používajú veľa mien, aby vzývali Boha. Tieto mená hovoria, že Boh je taký veľký, že nestačí jedno meno na vyjadrenie jeho moci a veľkosti.“

Odpoveď: Anjel svetla – majster klamstva - tu predkladá výrok, že „Boh má veľa mien“, ktorý je v istom zmysle pravdivý. Táto „pravdivosť“ je jeho najstaršou metódou na oklamanie ľudí. Z kontextu je jasné, že tu sa to myslí inak: tými mnohými menami „Boha“ sa tu myslia všetky božstvá, ktoré boli štyridsiatimi náboženstvami v Assisi vzývané. Ide teda o príkladný synkretizmus. Z tých „tisíc“ mien učebnica menovite spomína osem: Jahve, Alah, Manitou, Veľký Duch, Boh, Pán, Stvoriteľ neba i zeme a Otec. K týmto ôsmim menám ale treba pripočítať tisíce ďalších božstiev, ktorým sa všetci účastníci stretnutia v Assisi klaňali. Autori učebnice to takticky zamlčujú, z textu to však jasne vyplýva. V poslednej vete kapitoly sa objavuje aj meno Ježiš, o tom, že by aj toto meno bolo menom „Boha“, sa tu však nič nehovorí.

Tretiaci sa teda na NV naučia, že všetky božstvá vzývané akýmkoľvek náboženstvom sú vlastne jeden boh. To znamená, že aj Bál, Aštarta, Moloch a všetky božstvá, ktorým sa prinášajú ľudské obete, sú totožní s naším tzv. kresťanským bohom. Aj vesmírne energie a neosobné sily, ktorým sa otvárajú rôzne náboženstvá na báze budhizmu – to všetko je totožné s naším „kresťanským pánbožkom“. Toto je heréza náboženského relativizmu a synkretizmu vyjadrená cirkevnými modlármi a apostatmi. Lepšie by sme ju určite nevyjadrili.

Čo týmto mudrlantom a zvodcom hovorí jediný pravý Boh? "Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať, lebo ja, Pán, tvoj Boh, som žiarlivý Boh, ktorý tresce neprávosti otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo ma nenávidia, milosrdenstvo však preukazuje až do tisíceho pokolenia tým, čo ma milujú a zachovávajú moje príkazy. Nevezmeš meno Pána, svojho Boha, nadarmo! Lebo Pán nenechá bez trestu toho, kto bude brať jeho meno nadarmo. (Ex 20, 1-2)

A v 2. kapitole proroka Jeremiáša:

Čujte slovo Pánovo, dom Jakubov a všetky rodiny Izraelovho domu! Toto hovorí Pán: „Akú neprávosť našli na mne vaši otcovia, že sa vzdialili odo mňa, išli za márnosťou a márnymi sa stali? A nehovorili: „Kdeže je Pán, ktorý nás vyviedol z egyptskej krajiny, ktorý nás vodil pustatinou, krajinou pustou a hrboľatou, krajinou suchou a temnou, krajinou, ktorou neprejde nikto a ani človiečik v nej nebýva?“ A voviedol som vás do krajiny sadov, aby ste požívali jej plod a jej dobro. Vy ste však prišli a sprznili moju zem a moje dedičstvo ste spravili odporným: Kňazi nevraveli: „Kdeže je Pán?“ Tí, čo chápu Zákon, ma nepoznali a pastieri sa mi spreneverili, proroci veštili menom Bála a za bezmocnými bôžikmi chodili. Preto sa ešte budem pravotiť s vami - hovorí Pán - i s vašimi detnými deťmi sa budem pravotiť. Len choďte na ostrovy Kitejcov a pozrite, pošlite do Kedaru a uvážte dôkladne, pozrite, či sa stalo čosi také! Ak si národ zmenil bohov - nuž to ani nie sú bohovia! Môj národ však zamenil svoju slávu za čosi bezvládne. Zdeste sa nad tým, nebesá, zhrozte sa veľmi, preveľmi, hovorí Pán. Veď dvoch ziel sa dopustil môj ľud: mňa opustili, prameň živých vôd, aby si vykopali popraskané cisterny, ktoré vodu udržať nemôžu.

Či je Izrael otrokom? Či je sluhom, narodeným v dome? Prečože sa stal korisťou? Levy nad ním revali, pozdvihovali svoj hlas, jeho pôdu obrátili na púšť; mestá mu vyhoreli, nik nebýva v nich. I synovia Nofu a Tafnesu ťa vypásli až po temä. Či ti to nezapríčinil odpad od Pána, tvojho Boha, keď ťa viedol po ceste? Teraz však, čo chceš na ceste do Egypta, aby si pil vody Nílu? A čo chceš na ceste do Asýrska, aby si pil vody Eufratu? Tvoj zločin ťa stresce, skárajú ťa tvoje nevernosti. Nuž vedz a viď, aké je zlé a trpké, že si opustil Pána, svojho Boha, že si nemal bázeň predo mnou, hovorí Pán, Jahve zástupov. Veď od pradávna si zlámal svoje jarmo, roztrhal si svoje putá a povedal si: „Nebudem otročiť!“ A na každom vyvýšenom kopci a pod každým zeleným stromom si sa rozvaľoval v smilstve. Ja som ťa však zasadil sťa vinič šľachtený, ako samé pravé semä. Ako si sa mi zmenil! Vinič spotvorený, cudzí! I keby si sa obmyl sodíkom a lúhom by si plytval, škvrnou bude tvoj zločin predo mnou, hovorí Pán, Jahve. Ako len vravíš: „Nepošpinil som sa, za Bálom som sa nevláčil.“ Hľaď na svoju púť v údolí, poznaj, čo si urobil, ty, ľahká ťava, čo strečkuje po ceste, oslica divá, naučená na púšť, čo v roztúženosti chmáta vzduch; ktože jej chlipnosť ukojí? Kto ju hľadá, neunaví sa, nájde ju v jej mesiaci. Chráň si nohy pred nahotou a svoj gágor pred smädom! Lež povedala si: „Darmo je! Nie! Veď milujem cudzincov a budem chodiť za nimi!“

Ako sa hanbí prichytený zlodej, tak sa hanbí dom Izraelov, oni, ich králi a kniežatá, aj ich kňazi a proroci. Drevu hovoria: „Ty si môj otec“ a kameňu: „Ty si ma zrodil.“ Ku mne si obrátili šiju, nie tvár, ak ich však stihne bieda, volajú: „Povstaň a zachráň nás!“ Nuž kde máš bohov, čo si si narobil? Nech vstanú, či ťa v biede zachránia? Veď koľko máš miest, toľko máš aj bohov, Júda! Prečo sa pravotíte so mnou? Spreneverili ste sa mi všetci, hovorí Pán. Nadarmo som bil vašich synov, neprijali výstrahu, váš meč hltal vašich prorokov ako pustošiaci lev.“ Ste vy pokolenie! Pozorujte slovo Pánovo: „Či som púšťou Izraelovi? Či krajinou temnôt? Prečo vravíš, ľud môj: „Vzbúrili sme sa, viac nepôjdeme k tebe!“? Či panna zabudne na svoj skvost, nevesta na svoj opasok? Môj ľud však na mňa zabudol od nespočetných dní. Ale si len upravuješ cestičky  na vysliedenie lásky! Preto si aj na zločiny privykol svoje cesty. Ešte i na lemoch ti objavili krv našich biednych, nevinných: nepristihol si ich pri vlámaní ale pri terebintách. A hovoríš: „Veď som nevinný, hej, jeho hnev sa odo mňa odvrátil.“ Hľa, tu som, posúdim ťa, pretože vravíš: „Nezhrešil som.“ Čože sa tak veľmi ponáhľaš zmeniť si cestu? Aj s Egyptom pohoríš ako si pohorel s Asýrskom. Aj odtiaľ budeš vychádzať že budeš ruky držať nad hlavou, lebo Pán odvrhol tvoje opory, úspech s nimi mať nebudeš. 

SBM, Jarok, 10. 9. 2011

Sťahuj: Projekt likvidácie viery - II. časť