Choď na obsah Choď na menu
 

Reakcia na článok KN (37/2016) : „Manželstvo dcéry s moslimom nás rozdelilo“.

 

images.jpg„Katolícke“ noviny sa naďalej vyznamenávajú v bludných článkoch. Tentoraz v príspevku „Manželstvo dcéry s moslimom nás rozdelilo“. Zdravo zmýšľajúci katolík ostáva po prečítaní hlboko pobúrený nad klamstvom článku a v ľútosti nad matkou, ktorej bola spôsobená bolesť. V úvode sa pani Júlia ako matka pýta, ako má reagovať na dcéru, ktorá prestúpila z katolíckej viery na islam a vydala sa za moslima. Dcéra tvrdí, že vraj v Biblii sú nezrovnalosti a „pravdu“ má islam. Tiež sa pýta, ako priviesť dcéru späť do Cirkvi a ako argumentovať  dcére na základe Svätého Písma, ktoré dobre nepozná. Na otázky jej odpovedala odborníčka na biblické a historické vedy, Lucia Hidvéghyová. Citujeme niektoré názory pani Hidvéghyovej.

Citácia L. H.: „...a podľa možnosti spoznávajte aj islam a jeho svätú knihu.“

Komentár: Je zarážajúce, že autorka neradí matke, aby islam odsúdila na základe jasných citátov z Biblie, ale radí nekriticky spoznávať islam a jeho tzv. svätú knihu. Čo hovorí Písmo Sväté o islame? „KTO JE LUHÁR, AK NIE TEN, KTO POPIERA, ŽE JEŽIŠ JE KRISTUS!? TO JE ANTIKRIST, KTO POPIERA OTCA I SYNA.“ (1Jn 2,22-23) Islam popiera Pána Ježiša ako Mesiáša, aj Jeho Božie Synovstvo i Jeho vykupiteľskú smrť na kríži! Moslimský  Alah preto nemôže byť totožný s kresťanským Bohom Otcom a korán nemôže byť žiadnou „svätou“ knihou. Naopak. Alah je démon – zlý duch a antikristom je podľa Biblie každý, kto neverí v Ježiša ako Božieho Syna a jediného Spasiteľa sveta. Dnes je antikristom najmä lži pápež František s Vatikánom a tí, ktorí sú v jednote s jeho bludmi.

Citácia: „Boh sa dáva ľuďom spoznávať a prihovára sa im v rôznych náboženstvách, nie iba v kresťanstve...“ Autorka pri svojich klamných tézach vychádza z dokumentov II. Vatikánskeho koncilu (Nostra Aetate a Dignitatis humanae), ktoré mimochodom odporúča v prechádzajúcej citácii matke ako štúdium na „správne“ pochopenie náboženstiev a katolíckej viery.

Odpoveď: Tvrdenie, že Boh sa dáva spoznávať nielen v katolíckom náboženstve, ale aj v iných náboženstvách, je ťažký hriech proti 1. Božiemu prikázaniu (por. Ex 20,1-3; Mk 12, 29-30) a znakom odpadu - apostázie od kresťanskej viery! Autorka tejto herézy zároveň popiera Evanjelium Pána Ježiša Krista, svedectvo svätých katolíckych mučeníkov aj pravoverných koncilov. Napr. Prvý Vatikánsky koncil (1870) hovorí: „Nie to je totiž zmyslom evanjeliového zákona, aby každý sám pre seba, bez zväzku spoločenstva (pozn. teda bez cirkvi) uctieval ako pravý ctiteľ Otca v Duchu a Pravde; náš Vykupiteľ chcel skôr svoje náboženstvo tak spojiť so spoločenstvom, ktoré založil (pozn. teda s cirkvou), aby bolo s ním celkom zlúčené a priam zrastené, a aby mimo neho nejestvovalo nijaké pravé Kristovo náboženstvo.“ A čo s odporúčanými dokumentmi? Spisy II. Vatikánskeho koncilu o vzťahu katolíckej cirkvi k iným náboženstvám a o náboženskej slobode (Nostra Aetate a Dignitatis humanae) sú kacírske a žiaden katolík ich nesmie poslúchať. Prečo? Pretože ničia základné pravdy kresťanstva, ako je potreba pokánia z hriechov a jedinečnosť spásy v mene Ježiša Krista. (por. Lk 13,5; Sk 4,12)

Citácia: Ak sa vaša dospelá dcéra slobodne rozhodla prestúpiť na iné náboženstvo, mali by ste to prijať a nenaliehať, aby sa vrátila do Cirkvi.“

Komentár: Položme si otázku: Čo by asi poradil lekár matke, ktorá by ho prišla požiadať o pomoc, lebo jej dcéra začala brať drogy? Odporúčal by jej pokračovať v drogovaní? To by bolo šialenstvo! Aby sa dcéra dostala z drogovej závislosti a mohla  byť opäť  zdravá, nariadil by jej prestať drogovať a nastúpiť na odvykaciu liečbu v nápravnom zariadení. Inak jej logicky hrozí smrť. Podobne je to aj pri ohavnej tolerancii nekresťanských vierovyznaní. Nechať človeka uctievať falošných bohov (t. j. démonov) v pohanských náboženstvách a nenaliehať na jeho obrátenie ku Kristovi, znamená schvaľovať jeho duchovnú smrť, ktorá vedie do večného pekla.

Citácia: „Jej slová o pravde v koráne a nezrovnalostiach v Biblii svedčia o tom, že oboje porovnáva, aby zdôvodnila a obhájila svoju konverziu pred vami aj pred sebou.“

Komentár: Bolo by zaujímavé uviesť  tie nezrovnalosti v Biblii a  tiež slová o „pravde“  v koráne. V skutočnosti je to však práve korán, ktorý na mnohých miestach obsahuje nezrovnalosti a  protirečí si! Božie slovo – Biblia, neobsahuje nezrovnalosti, ale zjavenú Božiu Pravdu.(por. Jn 17,17; 2Tim 3,15-17) Nezrovnateľná je len pre tých, ktorí jej neveria alebo sa pri ťažších pasážach neriadia výkladmi svätých otcov, ale bludnou historicko-kritickou teológiou. Metódy tejto tzv. teológie spochybňujú božstvo Kristovo, jeho reálne i historické vzkriesenie, Ježišove zázraky a božskú inšpiráciu Písma Svätého. Za touto teológiou nie je Duch Svätý, ale duch ateizmu a apostázie – duch odpadu od kresťanstva. Žiaľ, autorka článku nevaruje pred týmito tzv. vedeckými, nevereckými výkladmi, ale naopak, odporúča ich štúdium v knihách, ako sú napr. Komentáre k Starému a novému zákonu (Dobrá kniha) a Úvody do biblických kníh v rôznych vydaniach Písma.

Citácia: „Vy môžete teraz ponúkať svojej dcére iný „argument“, vašu bezpodmienečnú lásku a podporu...Keď vaša dcéra uvidí, že má vo vašom srdci a domove stále otvorené dvere ako moslimka, že ju a náboženstvo jej manžela viete rešpektovať, aj vaše dialógy o Biblii a koráne budú pokojnejšie a vecnejšie.“

Komentár: Aký je najväčší prejav lásky k blížnemu? Taký, že to, čo prajem sebe ako kresťanovi,  teda spásu svojej duše, prajem i iným ľuďom. Autorka to ale ignoruje. Podľa nej netreba žiadnu výzvu na pokánie za zradu pravej viery, ani návrat k Pánovi Ježišovi, jedinému Vykupiteľovi sveta. Naopak. Ona vidí „lásku“ v tom, že treba rešpektovať nepravé náboženstvo, ktoré má ďaleko od lásky, a ktoré všade šíri teror, násilie aj vojny. Navyše viesť dialógy o Biblii a koráne nemôže nikdy viesť k  jednote a k pokoju, pretože za Bibliou je Duch Svätý a za koránom je zlý duch – démon.

Citácia: „Prajem Vám, aby ste často otvárali Sväté Písmo, čítali o ňom a uvažovali nad ním v modlitbe. Nie iba preto, aby ste našli argumenty pre niekoho iného, ale čoraz viac preto, aby ste počúvali, čo hovorí živý Boží hlas vám, a aby ste svoju vlastnú vieru opreli o hlbšie poznanie.“

Komentár: Paradoxné je, že autorka článku povzbudzuje k čítaniu Božieho slova, ale  pritom mu neverí. Tak isto dokonca priznáva argumenty Biblie proti Koránu, i to, že treba počúvať Boží hlas, ale sama si pred ním zatvára uši! Čo hovorí pravý Boží hlas skrze Pána Ježiša Krista? „JA SOM CESTA, PRAVDA A ŽIVOT. NIK NEPRÍDE K OTCOVI, IBA CEZO MŇA. AK POZNÁTE MŇA, BUDETE POZNAŤ AJ MÔJHO OTCA.“ (Jn 14, 6-7) O jedinej cestu k Bohu a o pravom poznaní Ježiša, bez ktorého nemožno poznať pravého Boha, niet ani zmienky. Namiesto toho sa tu náznakom tvrdí, ako keby Boží hlas „zaznieval“ nielen v Biblii, ale aj v islame. Toto je rúhavá heréza, pretože Korán popiera Krista ako Božieho syna.  Preto ten, kto odmieta počúvať skutočný Boží hlas v Písme svätom skrze Ježiša Krista svedčí o tom, že sa neriadi hlasom Božím, ale hlasom diabla! (por. Jn 8, 43-47)

Citácia: „Všetci potrebujeme vnútorné obrátenie a milosrdný Boh je veľmi trpezlivý, ku každému z nás si hľadá cestu inak.“

Komentár: Je otázne, o akom obrátení sa tu hovorí a hlavne ku komu. Lebo práve pokánie (obrátenie) je základnou podmienkou k vstupu do neba. Podstatou pokánia je priznať si pred sebou i pred Bohom svoj hriech a prijať od ukrižovaného Ježiša odpustenie. Pokánie – metanoia – je zmena myslenia (Mk 1,15). Znamená to odsúdiť lož a prijať pravdu. Autorka však nič o tom nehovorí, evidentne  preto, že neverí ani v hriech a ani v Ježiša, ako pravého Boha a jediného Vykupiteľa sveta. Potom sa niet čo diviť, keď v celom, tzv. katolíckom článku, sa vôbec nespomína meno Ježiš, ktorý je, ako už bolo spomenuté, jedinou cestou k Nebeskému Otcovi. Apoštol Pavol svedčí: Lebo skrze neho (skrze Krista) máme obaja (teda pohania i židia) v jednom Duchu prístup k Otcovi.“(Ef 2,18)

Celý tento článok je demagógiou a vyjadreným bolestnej reality, že v oficiálnej „katolíckej“ štruktúre sa už nekáže pravé evanjelium, ale falošné. Za toto hlásanie antievanjelia spočíva na týchto ľuďoch Božie prekliatie a duchovná slepota. (por. Gal 1, 8-9) Títo novodobí apostati (hlavne biskupi, kňazi, teológovia, „veriaci“...) sa už nemajú právo nazývať katolíkmi, lebo vyhnali zo svojich sŕdc Kristovho Ducha (najmä 1. 5. 2011), a otvorili sa na iného ducha – ducha Assisi – ducha antikrista. Boh ale dáva šancu na spásu aj im, a to skrze ľútosť nad svojimi hriechmi, zrieknutie sa heréz a prijatím Ježiša za osobného Spasiteľa a Pána. Pokiaľ tak neurobia, tak katolícky kresťan, ktorý sa chce spasiť, ich nesmie poslúchať a musí sa od nich oddeliť. (por. Sk 5,29) Prečo? Lebo oni zradili vieru v Najsvätejšiu Trojicu i svätú katolícku Cirkev a duše vedú do pekla. Čo robiť ďalej? Je potrebné zostať verný pravovernému katolíckemu učeniu aj nezmenenej dvetisícročnej Cirkevnej Tradícii.

Rehoľníci SBM                           Jarok, 20. 9. 2016