Choď na obsah Choď na menu
 

Rozbor SBM Úvodu do knihy proroka Daniela od J. Heribana

 

daniel-explains-kings-dream.jpgPosledným medzi veľkými prorokmi je prorok Daniel. Jeho meno znamená „Sudca môj je Boh.“ Bol ešte mladíkom, keď ho odviedli do babylonského zajatia r. 605 pred Kr., keď Nabuchodonozor podnikol prvú výpravu do Jeruzalema. V Babylone sa spolu s Ananiášom, Misaelom a Azariášom dostal na kráľovský dvor, kde sa títo mladíci vyznačovali verným zachovávaným zákona Božieho. Daniel si svojou múdrosťou získal priazeň  Nabuchodonozora, ktorý mu zveril vysoký úrad. Vieme, že ešte aj za panovania posledného babylonského kráľa Baltazára  a potom aj za perzského kráľa Kýra zastával vysoký úrad na kráľovskom dvore. Kniha Daniel píše o dvoch hlavných témach: O povzbudení judských zajatcov v Babylonii a o hlásaní zvrchovanosti vladárskej moci jediného a Najvyššieho Boha babylonským pohanom. Dvojaká reč, teda hebrejčina a aramejčina, v ktorých je kniha napísaná, sa najlepšie hodia do VI. storočia pred Kr., kedy Júdovci, vtedy ešte hebrejsky hovoriaci, mali príležitosť naučiť sa tiež aramejsky; hovorili teda a rozumeli obom rečiam. Obsah knihy i jej úloha sa hodí jednoznačne do čias Danielových lepšie, než ako niektorí mylne tvrdia, do neskoršej doby. Danielov spis tiež podáva také podrobnosti zo života Babylončanov, akých by neskorší spisovateľ  nebol schopný poznať a zaznamenať.

 Rozdelenie knihy Daniel:

Prvá časť knihy (Hl.1-6. 13-14):

Úvod: Príprava Daniela na kráľovský úrad (Hl. 1).

  1. Nabudchodonozorov sen o soche z piatych častí (Hl. 2) Cudná a statočná Zuzana (Hl. 13, 1-64) 3. Traja mládenci v ohnivej peci (3,1-97) 4. Šialenstvo Babylonského kráľa Nabuchonozora a jeho uzdravenie (Hl. 3,98- 4,34) 5. Baltazárova hostina (Hl. 5) 6. Daniel v jame levovej (Hl. 6)  7. O Bélovi a Drakovi (Hl. 13, 65-14,42) Hl. 13-14 patria medzi tzv. deutero kanonické dodatky, ktoré nie sú v hebrejskej osnove, ale sú však tiež kánonické, teda Bohom inšpirované, ako to vždy Cirkev učila.(Napr. sv. Kliment Rímsky, sv. Hippolyt, sv. Irenej z Lyonu, sv. Cyprián, sv. Klement Alexandríjsky, sv. Justín, sv. Metod)

Druhá časť knihy(Hl. 7-12)

1. O štyroch zvieratách, ktoré symbolizujú 4 svetové ríše: Novobabylonskú, medsko – perskú, grécku (Štyri hlavy po gréckej ríši sú 4 kráľovstva po smrti Alexandra Veľkého) a rímsku ríšu.  (Hl. 7) V tejto kapitole sa píše aj o Mesiášskom kráľovstve, ktorému sa podrobia všetky pozemské vlády a ktoré bude večné. Mesiáš tu má názov „Syn človeka“ Obsahom tejto hlavy sú aj tiež Božie videnia  o príchode Krista na svet, jeho smrti (svätého Svätých), pomazania Novozákonnej Cirkvi, o zničení Jeruzalema a chrámu, o ohavnosti spustošenia spojenej s odňatím ustavičnej obeti, (Viď http://vkpatriarhat.org.ua/cz/?p=17520; http://vkpatriarhat.org.ua/cz/?p=1504)

  1. O víťazstve kozla (Gréckej ríše) nad baranom.(Médsko – Perzskej ríše). Ďalej sa tu hovorí i o rozmachu malého rohu (Antiochus IV. Epifanes),ktorého vláda sa veľmi rozrástla a o jeho znesvätení svätyne (Hl. 8) 

3. Obnova Jeruzalema po 70 rokoch (Hl. 9)

       4. Čo čaká židovský národ počas bojov Plolemajovcov so Seleukovcami (Hl. 10-12)

Mnoho liberálnych a heretických teológov napáda historickú existenciu osoby Daniela, jeho autorstvo a Božský pôvod knihy, medzi nimi aj exegéta Jozef Heriban. Z jeho poznámok k tejto knihe vyberáme:

Citácia:  „Ako sme naznačili, nevieme, či Daniel bol naozaj – i keď je to pravdepodobné – historickou osobnosťou, ktorá bola postupne opradená legendárnymi príbehmi, alebo či bol jednoducho výtvorom židovského folklóru...V poslednom čase sa však na základe literárneho a historického skúmania spisu všeobecne presadil názor, že dnešná forma knihy je dielom neznámeho židovského autora z obdobia helenizácie a prenasledovania Židov v čase povstania Machabejcov(okolo r. 165 pred Kr.)...“

Komentár: Je zarážajúcim Boho rúhaním, ako tento heretický exegéta spochybňuje reálnu existenciu proroka Daniela a udalosti v jeho spise pokladá za výmysel opradení folklórom. Je to len dôkaz toho, že Heriban neverí v Božský pôvod prorockého spisu, ani v apoštolskú Tradíciu Cirkvi! Historickú osobnosť Daniela a jeho autorstvo spisu háji ako kresťanská, tak aj židovská starozákonná tradícia. Napríklad prorok Ezechiel spomína Daniela vo svojej knihe, v ktorej Boh dáva Daniela za príklad spravodlivého života (Ez 14, 14.20). Prvá kniha Machabejcov (1 Mach 2, 59-60) taktiež vyzdvihuje Danielovu nevinnosť. Historik Jozef Flávius (Starožitnosti X, 11,7) ho volá veľkým prorokom a pokladá ho za autora spisu(Starožitnosti XI, 8,5) O autorstve Daniela svedčí i to, ako on sám hovorí, že svoj spis napísal (8,26) a knihu svojich videní mal uschovať!(12,4)

Najväčšie potvrdenie o historicite osoby a spise tohto proroka ale podáva sám Spasiteľ a Boh, Pán Ježiš Kristus, ktorý nazýva Daniela prorokom, čo je jasný dôkaz Božského pôvodu Danielovho proroctva(Mt 24,15). Kristus tiež na otázku veľkňaza, položenú vo veľrade(Mt 26,64) či je Mesiáš, Boží Syn, odpovedá citáciou z knihy Daniel 7, 13: „Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch." Narážky  na Daniela nájdeme aj v 2 liste Solúnskym(2 Sol 2,4; Dn 11,36) a v knihe Zjavenia svätého Jána. Kto popiera slová Pána Ježiša, popiera slová samotného pravého Boha, čo je u takéhoto „kresťana“ jasným znakom jeho vnútornej apostázie(odpadu) od viery v Krista i od Evanjelia a od Kristovej Cirkvi.

Citácia: „Kniha Daniel sa zameriava predovšetkým na vládu Antiocha IV. A nemá nijaké posolstvo pre ľudí šiesteho storočia...Nakoniec, rôzne teologické témy (anjeli, zmŕtvychvstanie, posledný súd, večný trest) sú tak vypracované, že nemôžu byť dielom človeka šiesteho storočia.“

Komentár: Danielova Kniha sa nezameriava len na helenistické obdobie antiocha IV., ktorý je predobrazom antikrista, ale hovorí aj o iných budúcich udalostiach svetových mocností, ktoré sa skutočne naplnili.(Proroctvá o štyroch svetových ríšach) Heriban úmyselne toto tvrdí, aby vytvoril zdanie, že kniha pochádza z doby Machabejcov z 2. storočia pred Kr., čo je ale lož, pretože bola napísaná v VI. storočí pred Kr.  Veď samotná kniha Machabejských spomína Daniela, čo znamená, že kniha Daniela musela byť napísaná mnoho rokov pred tým, ako knihy Machabejcov. Náuka o anjeloch, zmŕtvychvstaní, poslednom súde a večnom treste, je dôkazom toho, že starý zákon už poznal tieto články spasiteľnej viery a vôbec neboli neznáme ľuďom 6. storočia, pretože ich pôvodca je Boh, Duch Svätý, Duch Pravdy. Tým, ktorí ich spochybňujú, hovorí Kristus: „Vaším otcom je diabol a vy chcete plniť túžby svojho otca... Kto je z Boha, počúva Božie slová. Vy nepočúvate, lebo nie ste z Boha."  (Jn 8,44.47)

Otázka štvrtého kráľovstva a posledných čias

Kniha Daniel je najaktuálnejšia dnes, keď sa pripravuje vláda posledného Božieho nepriateľa – antikrista. Prorok Daniel v 7. kapitole uvidel už spomínané štvrté zviera, kráľovstvo, ktoré malo železné zuby, žralo a drvilo pod nohami všetko, čo sa mu postavilo do cesty. Bolo odlišné od všetkých predošlých zvierat(ríši) a malo desať rohov. Toto sa v prvom rade vzťahuje na rímsku ríšu, ktorá predstavuje zbytok sochy s 10 prstami z Nabuchodonozorovho sna. Toto proroctvo o štvrtom zvierati, odlišnom od všetkých ostatných, však treba vztiahnuť aj na posledné časy , ako to viac krát Daniel zdôrazňuje, v ktorých povstane hrozná kruto vláda antikrista (pyšného malého rohu). Daniel hovorí: „Pozoroval som rohy a hľa, iný roh, malý sa dvíhal medzi nimi. Nato boli tri z prvších rohov pred ním vytrhnuté; a hľa, na tomto rohu boli oči ako ľudské oči a ústa, ktoré hovorili veľké veci...Potom som chcel istotu o štvrtom zvierati, ktoré bolo odlišné od všetkých, nadmieru hrozné, zuby malo zo železa a pazúry z kovu; žralo a drúzgalo, ostatok však šliapalo nohami. A o desiatich rohoch, ktoré malo na hlave, a o tom zvláštnom, ktorý vyrástol a pred ktorým tri klesli; na tomto rohu boli oči a ústa ktoré hovorili veľké veci, a podľa výzoru bol väčší než ostatné.“ (7, 8.19-20)

Malý roh symbolizuje posledného sveto vládcu – Antikrista, syna zatratenia (2 Sol 2,3.8) Je to zviera, ktoré si podrobí troch z desiatich kráľov (porov. v. 11.24; Zjv 13,7; 19,19-20). Bude bojovať vojnu proti Božiemu svätého ľudu, premôže ho(v. 21-22.25) a bude sa rúhať proti Bohu(v.25). Keď príde Pán Ježiš (v. 9), svätí dostanú do vlastníctva Božie kráľovstvo(v. 22.27; porov. Zjv 11,5-18; 20,4-6), antikrist bude porazený(v. 11.26) a vhodený do sírového jazera(Zjv 19,20)

Na záver dáme slovo Biblistovi J. Hejčlovi a jeho  stručnému opisu knihy Daniel, ktoré je povzbudeným aj pre súčasných kresťanov, pretože je radostnou nádejou, ako po pohanských bezbožných politických systémoch príde víťazná a definitívna Božia vláda pravého Boha a Vykupiteľa sveta, Ježiša Krista.(Porov. Dan 7, 13-14)

 „Daniel slovom i písmom, t. j. svojou knihou hlásal zvrchovanosť, velebnosť Hospodinovu, ktorá môže splniť, čo sľúbila, a jej všemohúcnosť nie je vyčerpaná tým, že sa jej národ dostal do područia pohanov. Treba len čakať, až nadíde jeho doba, treba len držať sa zmluvy a záväzky z nej vyplývajúce presne zachovávať. Tá všemohúcnosť sa osvedčí nápadným spôsobom  v budúcnosti, v nasledujúcom riadení sveta. Pohanská ríša, ktorá je teraz na svojej vyššej moci...zanikne. Prídu iné ríše, budú tiež utláčať ľud Pánov, najviac však jedno kráľovstvo a jeden kráľ bude prenasledovať ľud Boží, ako doposiaľ žiadny iný nečinil, avšak len do času: Boh svoj ľud neopustí...ríša Pánova bude sláviť večné víťazstvo, kráľovstvo Mesiášovo. Daniel teda pracoval k tomu istému cieľu ako Ezechiel: zachovať a upevniť zajatcov v otcovskom náboženstve, v mravnosti s ním nerozlučne spojené a tešiť ich v útrapách pohľadom do lepšej budúcnosti. Svoje poslanie kniha Danielova vykonávala od tej doby, kedy bola vydaná až do časov Kristových, zvlášť však vtedy, keď skutočne nastalo najväčšie prenasledovanie náboženstva židovského – za dôb Machabejských a kedy sa blížila nová svetová ríša duchovná, ktorá bude trvať bez konca.“  (Porov. Bible česká. Díl prvý: Knihy Starého zákona. Svazek III. Isaiáš – Knihy Machabekské, str. 691- 692)