Choď na obsah Choď na menu
 

Rozbor SBM úvodu do knihy Tobiáš od Jozefa Heribana

 

img024-tb.jpgKrátky obsah biblickej knihy. Boh posiela na Tóbiho v Asýrskom Ninive skúšku. Po vykonanom skutku milosrdenstva oslepne (kap. 2) Tóbi však neprestáva dôverovať v Boha: modlí sa (kap. 3, 1-6). Súbežne s Tóbiho skúškou aj Sára musí znášať žiaľ (kap. 3, 7-10). Aj ona len v modlitbe hľadá posilnenie svojej viery (kap. 3, 11-25). Boh vypočuje obidvoch: posiela im archanjela Rafaela na pomoc. Syn Tóbiho, Tobiáš, v sprievode Rafaela sa vydáva na cestu do Rages (Ekbatany), aby vyzdvihol u otcovho dlžníka peňažnú pohľadávku a uchádza sa i s prispením Rafaela o ruku Sáry, Raguelovej dcéry, ktorá mu ako jeho príbuzná právom prislúcha (kap. 4-6). Sára nájde pri stretnutí s Tóbiášom i za pomoci anjela Rafaela vyslobodenie od zlého ducha Asmodeja(kap. 7-9). Podobne aj starý Tóbi po návrate svojho syna s manželkou Sárou do Ninive nájde oslobodenie od svojej slepoty (kap. 10-11). Záver patrí odhaleniu archanjela Rafaela, jeho napomenutiam a Tóbiho oslavnému chválospevu Boha, jeho napomenutiam a prorockým predpovediam (kp. 12-14).

Mnohí tzv. exegéti, ako aj Heriban, tvrdia, že kniha Tobiáš pôsobí len ako historický román s nepresnými historickými údajmi, preto sa jedná o umelecky spracovaný „fiktívny“ dej, ktorý „má podať mravné a náboženské posolstvo na spôsob židovského výkladu a relektúry Biblie(tzv. midráš), ktoré sa začali uplatňovať v období po babylonskom zajatí.“ Takéto zavádzajúce slová môžu napadnúť len ateistov. Táto biblická kniha nie je žiadnou fikciou napríklad už len v tom, že hlavné osoby sú historické, pričom autor uvádza ich rodokmeň, rodovú príslušnosť.

Heriban napr. ďalej hovorí, že „Neftaliho kmeň deportoval Salmanasar V.(726-722 pred Kr.; porov. 1,1. 13), kým v skutočnosti ho do zajatia odviedol Tiglatpilesar III. (745-727; porov. 2 Kr 15,29).“

Vysvetlenie:  Kmeň Neftaliho, z ktorého pochádzal Tóbi, sa naozaj dostal do zajatia za Tigletpilesara roku 732, ale niektorí ešte zostali v Palestíne, a tí mohli byť neskoršie odvedení do zajatia.

Citácia J.H.: „V gréckom texte hovorí Tóbi v niektorých statiach (porov. 1,3- 3,15) v prvej osobe. To však je čisto literárna fikcia, preto z toho nemožno uzatvárať, že Knihu napísal sám Tóbi. Neznámy autor bol určite hlboko veriaci Žid...“

Vysvetlenie: Odpoveď na autorstvo knihy dáva sám archanjel Rafael, ktorý na záver hovorí Tóbimu i jeho synovi Tobiášovi: A vy toto všetko, čo sa vám prihodilo, napíšte.“ (12,20) Autorom je teda buď jeden z nich alebo písali spis spolu. O žiadnej fikcii sa tu nedá hovoriť. Preto neobstojí ani názor, že „miesto vzniku knihy je neznáme“, pretože bola napísaná v Asýrskej ríši.

Všeobecne sa tiež argumentuje, že Asýrsky kráľ za čias Tóbiho v Ninive, ako o tom hovorí i kniha, nebol Salmanasar, ale Sargon II. Biblista Hejčl to vysvetľuje tým, že niektoré grécke rukopisy knihy prekladajú na miesto „Salmanassara“ „Enemessara“, ktorým je Asýrsky kráľ Sargon(721-705). Podľa Hejčla je to skomonelina pochádzajúca z asýrskeho Šarru – kén.

Ďalším z údajných „dôkazov“, že nemôže ísť o reálny dej, sú zázraky, opísané v tomto biblickom spise. Je to napríklad Rafaelova osoba a jeho činy, záhadné pôsobenie zlého ducha Asmodeja, zaútočenie veľkej ryby, liečivý účinok rybieho srdca, pečene a žlče a iné. Podľa Heribana sa zdá, „že aj zdôrazňovanie týchto mimoriadnych javov má skôr za cieľ povzbudiť čitateľov ako uvádzať fakty, ktoré sa skutočne stali.“

Mimoriadne a zázračné udalosti v živote Tóbiho a jeho syna však svedčia o skutočnej Božej všemohúcnosti, a nie o nejakej „zbožnej rozprávke“. Tí, ktorí to popierajú, zjavne svedčia, že neveria pre svoje rozumkárske myslenie ani v Boha, ani v Jeho moc.

Historicitu a autenticitu tohto spisu potvrdzuje aj sám Pán Ježiš Kristus i výklady svätých otcov. Kristus sa odvolával na knihu Tobiáš, keď hovoril:  „Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Lebo to je Zákon i Proroci.“(Mt 7,12) Tieto slová sa v Starom zákone nachádzajú len v Tobiášovi: „Čo sa nepáči tebe, nerob ani ty inému“(Tob 4,15)

Za kanonický spis pokladajú túto biblickú knihu svätí otcovia ako: Polykarp, Irenej, Klement Alexandrijský, Atanáz, Ambróz a Cyprián. I na starobylých kresťanských hroboch sa mnoho krát nachádzal obraz Tobiáša. Cirkevné koncily medzi zoznamom Bohom inšpirovaných kníh uvádzajú vždy aj knihu Tobiáš. Veriaci katolík preto nemôže pochybovať o jej Božskom pôvode.

Kniha Tobiáš má čo povedať i dnešným kresťanom. Boh totiž neraz navštevuje a skúša svojich verných rôznymi ťažkosťami. Božia prozreteľnosť sa vždy stará o tých, ktorí sú mu skutočne oddaní.

Archanjel Rafael nás povzbudzuje aj k niektorým praktickým krokom viery, ako napr. k dobrým skutkom, k modlitbe, odporúča pôst a almužnu. Knihu možno odporúčať najmä kresťanským rodinám, ktoré v nej nájdu skutočné vzory rodinného života. Tento spis hovorí aj o čistote pred manželstvom i v manželstve, hovorí o povinnostiach detí k rodičom a rodičov k deťom a v staršom Tóbim nám predstavuje krásny príklad trpezlivosti, spravodlivosti, milosrdenstva, dôvery v Boha a nábožnosti.