Choď na obsah Choď na menu
 

Rozbor úvodných poznámok ku Knihe Jozue od J. Heribana

 

Citácia: „Kniha Jozue  je teda v dnešnej podobe dielom neskoršieho redaktora, ktorý použil staré tradície o obsadení Kanaánu, spracované viac – menej vo forme literárnych jednotiek obsahujúcich naratívne, historické...zoznamy miest atd. Vznik knihy sa kladie do 7. stor. pred Kr., do čias kráľa  Joziáša...“

Komentár: 1. Podľa židovskej i kresťanskej tradície (Sv. Izidor, De eccl. Off. 1,12) je autorom knihy sám Boží prorok – Jozue (Jahve je spása). V židovskom kánone patrí kniha medzi prvý spis tzv. „skorších prorokov.“ 2. Reč tejto dejepisnej knihy je veľmi blízka reči Pentateuchu. Autor knihy hovorí ako očitý svedok udalostí, ktoré opisuje, a nie je to nejaký neskorší redaktor, používajúci staré tradície o obsadení Kanaánu. Napr. uvádza presné vedomosti o prípravách na dobytie Palestíny, pozná pôvodné názvy kanaánskych miest (Baala 15,9 – Kariat Senna 15, 49 – Kariath Baal 15,60 – Luza 16,3; 18,13), ktoré boli neskôr zmenené. Časté spomínanie Pnt svedčí o tom, že autor musel mať blízky vzťah s Mojžišom, a preto to musel byť práve Jozue. Poznatky, ktoré svedčia o tom, že museli byť zaznamenané za čias Jozueho, sú tiež napr. tieto: opis Palestíny, usporiadaný na rozkaz Jozueho (18,28-40; 11,12-15), menoslov porazených kráľov (hl.12), zoznamy miest, ktoré boli na území jednotlivých kmeňov a hranice ich územia. V kapitole 24 sa hovorí o „Slovách Jozueho“(24, 26). Vznik knihy možno teda datovať do 14. stor. pred Kr., a nie do 7. stor. pred Kr.

Citácia: „Spomenuté paralely s Mojžišom a idealizovanie Jozueho prezrádzajú, že Kniha Jozue je literárnym dielom, v ktorom sú zachované ... biblické tradície, takže je veľmi ťažko sa dostať k historickému Jozuemu.“

Komentár: Jozue nie je vôbec idealizovaná osoba, je skutočne historickou, biblickou postavou, skrze ktorú Boh vydobyl zasľúbenú zem (Kanaán) a rozdelil ju medzi 10 jednotlivých izraelských pokolení tak, ako nám to presne opisuje jeho Kniha. Tvrdenie, že Kniha Jozue nehovorí o skutočne pôvodnom Jozuovi, ktorý kedysi žil, ale o akejsi inej osobe, ktorá je úmyselne zidealizovaná, je viditeľným rúhaním sa Duchu Svätému! Na  historickú hodnovernosť tohto spisu i jeho autentickej postavy, sa odvolávajú mnohé miesta v Písme Svätom. Napr. prechod cez Jordán (hl. 3) sa spomína v Ž 113, 3.5, pád Jericha a záchrana Rachaby (hl. 6) v Liste Hebrejom 11,30n. Vykonanie kliatby na Jerichu (6,26) v 1 Kr 16,34. Zmluva Izraelitov s Gabaončanmi (9,15) v 2 Sam 21,1. Víťazstvo pri Gabaone a zázrak so slnkom (10,8-14) v Sir 46,4n. List sv. Jakuba (2,25) chváli Rachab pre jej čin. Kniha Sirachovcova hovorí: „Hrdinom v boji bol Jozue, syn Nunov, Mojžišov nástupca v prorockom úrade. On sa preslávil tým, čo znamená jeho meno: bol veľkým záchrancom jeho vyvolených, porazil nepriateľov, ktorí povstali proti nemu, aby zaujal dedičstvo pre Izrael.“(Sir 46, 1-2)

Citácia:Celý opis dobytia zasľúbenej zeme ako víťazné vojenské ťaženie pod vedením Jozueho je zidealizované.“

Komentár: Z tohto vyjadrenia je poznať, že Heriban neverí v Božskú inšpiráciu tejto dejepisnej knihy. Prečo tak veľmi moderní liberáli kritizujú a neuznávajú udalosti v tomto spise? Pretože neveria v Božské zázraky a ani v Božiu všemohúcnosť. Tieto sprevádzali izraelitov v dobe Jozueho, ako napr. zastavenie slnka pri jednom boji s nepriateľmi, zastavenie toku Jordánu, keď izraeliti tade prechádzali s archou, pád múrov Jericha. Ďalším dôvodom odmietania Jozuovho autorstva je násilné zaujatie kanaánskej krajiny izraelitami a ich boje s pohanskými okolitými národmi. Prečo to tak bolo? Pretože Boh sám splnil prísľub, že dá svojmu ľudu zasľúbenú zem a zároveň Boh trestal kanaánčanov za ohavné modlárstvo, pri ktorom konali rituálne ľudské obete a nehanebné obscénnosti. Na druhej strane sa však i pohania mali možnosť presvedčiť, či už zo zázrakov u Izraelitov v Egypte alebo z víťazných ťažení Božieho národa, že Boh izraelitov je pravý, jediný Boh, a preto mu mohli slobodne uveriť, čo aj niektorí urobili. Dnes, v dobe falošnej tolerancie k hriechu pohanskej modloslužby, sa už vôbec neverí, že Boh je nielen milosrdný a láskavý, ale je aj Ten, ktorý spravodlivo tresce hriech. Prečo? Je to preto, aby sa ľudia napravili, zanechali neprávosti a zvolili si cestu Jeho prikázaní, ktoré sú cestou do večného života.

Jozue je jednou z najkrajších postáv v dejinách Izraela. Je vzorom najmä v neochvejnej dôvere v Boha. Sv. Pavol v Liste Hebrejom hovorí, že je predobrazom Vykupiteľa, Ježiša Krista. Ako Jozue previedol Izraelitov cez vody Jordánu do zasľúbenej zeme, potom mu vybojoval miesto v Palestíne a sprostredkoval zmluvu ľudu s Bohom, tak aj Pán Ježiš nás uviedol vodou sv. krstu do svätej Cirkvi, svojim utrpením nám vybojoval miesto v Cirkvi a stal sa prostredníkom medzi Bohom a nami, čiže uzavrel tú najdokonalejšiu zmluvu Boha s ľuďmi. Ako Jozue voviedol svoj ľud do zasľúbenej zeme odpočinku, tak Ježiš i nás po pozemskej púti vovedie do prisľúbeného kráľovstva večného odpočinku.

Sťahuj: Rozbor úvodných poznámok na Knihu Jozue od J. Heribana