Choď na obsah Choď na menu
 

Rozbor vysvetliviek z 5. a 6 kapitoly  knihy Genezis od J. Heribana

 

 „Toto je zoznam Adamovho potomstva: Keď Boh stvoril Adama, urobil ho na Božiu podobu,  muža a ženu ich stvoril, požehnal ich a dal im meno človek, keď boli stvorení. Keď mal Adam stotridsať rokov, narodil sa mu syn, jemu podobný, podľa jeho obrazu, a nazval ho menom Set. Po Setovom narodení žil Adam ešte osemsto rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. A všetkých dní Adamovho života bolo deväťstotridsať rokov a potom zomrel...“(Gn 5,1-5)

Citácia J.H.: „O mimoriadnom dlhom veku patriarchov možno povedať iba toľko, že ho nachádzame len v najstaršej vrstve Pentateuchu, kde sa s obľubou narába so symbolickými číslami, ktoré my už dnes nerozlišujeme.“

Komentár: Dlhý vek patriarchov v Biblii nie je vôbec symbolický, ale skutočný. Zo slov „a potom zomrel“, ktoré sa kladú na koniec životopisných údajov jednotlivých prvých ľudí vysokého veku je vidieť, že sa skutočne sa nich vyplnilo Božie slovo z Gn 2,17 o  smrti a o klamstve diablových slov z Gn 3,4. Prečo ľudia žili tak dlho? Dá sa predpokladať, že Boh sám dal ľuďom dlhší čas na to, aby sa prvotné zjavenie o budúcom Mesiášovi dlhšie udržalo a čím väčšmi rozšírilo.

 „Keď sa ľudia začali na zemi množiť, a keď sa im narodili dcéry,  Boží synovia videli, že ľudské dcéry sú pekné, a brali si z nich za ženy, koľko len chceli. A Pán povedal: "Môj duch neostane dlho v ľuďoch (pre ich poblúdenie), lebo sú len telo. Ich dní bude iba stodvadsať rokov."  V tom čase boli na zemi obri - ba aj neskôr -, a keď Boží synovia obcovali s ľudskými dcérami, ony im rodili obrov. To sú hrdinovia dávnych čias, slávni mužovia.“(Gn 6,1-4)

Citácia J.H.:Príčinou, prečo Boh tresce ľudstvo potopou je ľudská zloba, najmä skaza mravov. Biblický text sa vracia k naratívnemu rozprávaniu najprv o Božích synoch a o obroch, aby podčiarkol tému rozvíjajúceho sa zla. Ide tu zrejme o spomienku na prastarý mýtus o jednote božských a ľudských bytostí a ich potomkov.“

Komentár: Boh potrestal ľudí potopou v prvom rade pre vedomé hriechy, ktorými urážali Jeho i svojich blížnych. V 6. Kapitole sa hovorí o Božích synoch a Božích dcérach, ktoré plodili obrov. Tieto obrovské postavy nie sú mýtom znázorňujúci tému zla, ale skutočnými osobami, ktoré naozaj žili, čo potvrdzujú i obrie ľudské kosti nájdene pri archeologických vykopávkach. Aj citát z Písma, (Gn 6,4) že „v tom čase boli na zemi obri“, t.j. od stvorenia sveta po potopu, potvrdzuje, že naozaj jestvovali. Vyjadrenie Heribana, že autor tejto state čerpal slová o obroch a Božích synoch z pohanského mýtu alebo bájí, je absurdným výmyslom a popretím Zjaveného Božieho slova.

Citácia J.H.: „Boží synovia sú pravdepodobne Setiti, medzi ktorými sa udržali za dlhší čas ako u iných potomkov Adamových. Ľudské dcéry zasa Kainovo potomstvo.“

Komentár: Výklady J. Heribana sú presnou ukážkou tzv. Historicko – Kritickej Teológie (HKT). Na jednej strane táto teológia podáva pravdivé informácie (Setiti, Kainovo potomstvo), ale v zapätí ich spochybní a človek nevie, čo je katolíckou náukou. Presne takto funguje HKT. Niekedy povie pravdu, inokedy polopravdu a potom samozrejme v duchu „moderného“ výskumu  poprie katolícky výklad Biblie. Toto platí i o Božích synoch a dcérach. Na jednej strane sa nám tvrdí, že je to len prastarý mýtus, ale v ďalšej vete sú to Setiti a Kainovo potomstvo. Ako to teda je? Boží synovia sú pravdepodobne potomkami Setovej zbožnej línie.(Porov. Dt 14,1; 32,5; Ž 73,15; Oz 2,1). Ľudské dcéry zasa zrejme znamenajú ženy z Kainovho bezbožného rodu, alebo je to názov pre tých, ktorí žili nemravným a skazeným životom. Písmo hovorí, že aj tí, ktorí boli zbožní, sa dali zviesť zmyselnou krásou žien a narušili poriadok ustanovený v raji, kde platilo jednoženstvo.

 „A Pán povedal: "Môj duch neostane dlho v ľuďoch (pre ich poblúdenie), lebo sú len telo. Ich dní bude iba stodvadsať rokov."(Gn 6,3)

Komentár: Boh pre poblúdenie ľudí, kedy sa rozšíril hriech a skaza na celú zem, skrátil ľudský vek na 120 rokov. Ak ako kresťania veríme Božiemu slovu, tak prijímame i  fakt, že človek sa musel pred potopou dožiť stoviek rokov (nie symbolicky – ale doslovne), inak by mu Pán Boh nemohol skrátiť fyzický vek na 120 rokov. Súčasná veda tiež potvrdzuje, že ľudský organizmus – samozrejme to záleží podľa jeho životnej úrovne, životného štýlu – je nastavený práve tak, aby sa dožil okolo 120 rokov.

„Keď Pán videl, že ľudská neresť na zemi je veľká, a že všetko zmýšľanie ich srdca je ustavične naklonené na zlé, Pán oľutoval, že stvoril človeka na zemi. Bol skormútený v srdci.“(Gn 6, 5-6)

Citácia J.H.:Pán oľutoval, že stvoril človeka na zemi.“ Tento výraz o ľútosti Božej neslobodno brať v pravom zmysle slova, veď Boh nič nemôže ľutovať, lebo sa nemôže meniť.“

Komentár: Výraz, že Pán „oľutoval“ naznačuje, že, kvôli tragickému hriechu ľudského pokolenia sa Boží prístup k ľuďom zmenil. Jeho postoj milosti a trpezlivosti sa zmenil na postoj súdu. I napriek tomu Božia existencia, charakter a Jeho konečné zámery zostávajú nezmenené (1 Sam 15,29; Jak 1,17). Tento Boží postoj, ktorý dokáže vnímať ľútosť a zármutok jasne ukazuje, že  Boh má k svojmu stvoreniu osobný a dôverný vzťah. Prežíva intenzívnu lásku k ľuďom, stará sa o nich, pričom  ich aj napomína, aby zanechali hriech a dali sa na cestu spásy  (Porov Ž 139; Ez 18, 23)

Sťahuj: Rozbor poznámok z 5. a 6. kapitoly Genezis od J. Heribana