Choď na obsah Choď na menu
 

Herézy zaznievajú z Vatikánu

V slovenskom vysielaní rádia Vatikán predniesol 18. 11. 2011 svoju úvahu verbista Milan Bubák. Veľakrát v nej spomenul slovo Kristus, ale ani raz nevyslovil Jeho osobné meno ani nespomenul Jeho božskú prirodzenosť. Zamýšľal sa nad Kristom a jeho postavením vo svete. Svet je podľa Bubáka mandalou a Kristus jej stredobodom. (Mandala je termín hinduistického pôvodu, na Západe ju dnes používajú rôzne sekty a kulty, ako symbol ich ústrednej myšlienky. Používa sa pri uvádzaní do meditácie na báze budhizmu či hinduizmu.) Mandaly Bubák vidí takmer všade. Napr. aj v úvode Novozákonných listov Kolosanom a Efezanom.

Po úvodnom zmätení a popletení všetkých možných náboženských pojmov, vyslovil Bubák túto heretickú tézu: „Kristus dáva hodnotu dobrému skutku nielen  u kresťana, ktorý vykoná dobro v jeho mene, ale aj trebárs ateistovi, ktorý vykoná dobrý skutok preto, že mu to káže svedomie, či  budhistovi, ktorý ... cíti, že ... mu to kázalo jeho vnútro“

Realitou je, že žiadny, i ten najlepší skutok nemá hodnotu pre večnosť a nezískava nám zásluhy pred Bohom, ak nie sme v Božej posväcujúcej milosti. V milosti posväcujúcej je ten, kto uveril v Pána Ježiša a dal sa pokrstiť. Každým ťažkým hriechom milosť posväcujúcu strácame. Ťažkým hriechom je mnoho vecí, ktoré sú u dnešných „nedeľných“ katolíkov celkom bežné. (viera v povery, horoskopy, používanie mágie, napr. homeopatia, akupunktúra a pod., veštenie, viera v reinkarnáciu a iné bludy; zneužívanie Božieho mena a náboženských symbolov na svoje osobné záujmy, napr. k získaniu kariéry, aby som vyzeral pekný pred ľuďmi a pod.; znesväcovanie nedele; nenávisť a neochota odpustiť, užívanie antikoncepcie, zneužívanie sexuality, väčšie krádeže atď.) Hriechom je aj to, že nehľadáme Božiu vôľu a žijeme si sami pre seba. Sv. Pavol hovorí: „Všetko, čo nie je z viery, je hriech.“ (Rim 14, 23) Kto nerobí pravidelne pokánie zo svojich hriechov, nemôže byť úprimne presvedčený, že je v milosti Božej. Tým skôr to platí o tých, ktorí ešte ani neprijali Pána Ježiša – ateisti, budhisti atď. To, že konajú nejaké dobré skutky, ešte zďaleka neznamená, že sú tieto skutky záslužné pred Bohom. Podľa Katechizmu nám dobré skutky, ktoré vykonáme v stave ťažkého hriechu, nezískavajú žiadnu zásluhu pre večnosť, ibaže nás disponujú na pokánie. Keď toto platí u kresťanov, mali by snáď ateisti a budhisti na tom byť lepšie?

Pravdou je teda úplný opak toho, čo tvrdí Bubák: Kristus nedáva hodnotu žiadnym dobrým skutkom ani ateistom, ani budhistom a ani  kresťanom. Pred Bohom majú hodnotu iba tie dobré skutky, ktoré sú vykonané z viery v jediného pravého Boha a toho, ktorého poslal pre našu spásu – Ježiša Krista. „Ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete“ hovorí Ježiš. (Lk 13,5)

Bubákova heréza pokračuje: „nejde tu o to, že by sme mali za každú cenu fanaticky, získavať učeníkov pre Krista, lebo inak by nemohli byť spasení, ide tu skôr o to, aby sme tým, ktorí robia dobro, povedali o tom, cez ktorého ich dobro získava trvalú hodnotu, aby sme im povedali o zlate, ktoré kryje ich peniaze ...“

Aby sme teda pánovi Bubákovi správne rozumeli: On vôbec nechce zrušiť misie, chce im iba dať iný obsah. Misionári už nemajú hlásať, že bez Ježiša Krista bude človek na veky zatratený. Majú naopak pohanom vysvetliť, že všetci budú automaticky spasení – stačí, keď budú „dobrí“ a urobia občas nejaký ten dobrý skutok. Presne toto je náboženstvo starého človeka, ktoré je prítomné vo všetkých náboženstvách, okrem pravdivého kresťanstva: Človek nerobí skutočné pokánie, ale iba sa utešuje tým, že predsa robí aj dobré skutky a nie je až tak celkom zlý...

Bubák pokračuje: „Oni majú právo počuť o Kristovi, majú právo vedieť, že svet je mandalou, ... v ktorej všetky prvky vedú k Nemu...“

Celý problém je, že pán Bubák neprijíma katolícku dogmu o dedičnom hriechu. Na nekresťanské náboženstvá má pohľad, ktorý celkom protirečí Svätému písmu. Celý Starý aj Nový zákon odsudzuje pohanskú modloslužbu a varuje pred účasťou na „kalichu démonov“. (1Kor 10,21) Modloslužbu pokladá Biblia za tú najhoršiu ohavnosť a najťažší hriech. Podľa Biblie je hriechom narušené aj celé stvorenstvo (Rim 8,20). Svet je narušený hriechom, teda, nie všetko, čo je vo svete, vedie ku Kristovi. Sv. Ján hovorí: „Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska. Veď nič z toho, čo je vo svete, ani žiadostivosť tela ani žiadostivosť očí ani honosenie sa bohatstvom nie je z Otca, ale zo sveta.“ (1 Ján 2,15-16) A ďalej: „Vieme, že sme z Boha a celý svet je v moci Zlého.“ (5,19) A prorok hovorí: „Srdce je klamlivé nado všetko a rozjatrené, kto sa v ňom vyzná?“ (Jer 17,9) A Pán Ježiš: „Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie.“ (Mt 15,19) A kniha Genezis 6,5: „Keď Pán videl, že ľudská neresť na zemi je veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca je ustavične naklonené na zlé...“

Zároveň ale svet nie je žiadnou mandalou, priestorom, v ktorom by mali bezvýhradnú vládu okultné sily, s ktorými mandala počíta. Ježiš Kristus totiž „Odzbrojil kniežatstvá a mocnosti, verejne ich predviedol a triumfoval nad nimi“. (Kol 2,15) „A tým, ktorí ho prijali dal moc stať sa Božími deťmi.“Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna.“ (Ján 3,1)

SBM, Jarok, 21. 11. 2011

Sťahuj: Herézy zaznievajú z Vatikánu