Choď na obsah Choď na menu
 

Súčasný Vatikán a Duch Svätý

 

„Ktože sme my, aby sme zavreli dvere Duchu Svätému? Túto otázku položil neplatný pápež František vo svojej homílii 12. mája. Dáva si ju v súvislosti s čítaním zo Skutkov apoštolov, ktoré hovoria o tom, ako Peter kázal evanjelium pohanskému Kornéliovi a jeho rodine, pričom na nich zostúpil Duch Svätý. S tým, že Peter vošiel k pohanom, však  mali niektorí kresťania obrátení zo židovstva problém. Apoštol im však vysvetlil, že keď dal Boh pohanom taký istý dar, t. j. Ducha Svätého, ako i im - kresťanom, prečo by ich teda nemal pokrstiť. Inými slovami, podľa Františka sa nemá klásť odpor nikomu, kto požiada o krst, dokonca ani tzv. zeleným „Marťanom“. Inak by to bolo zatvorenie dverí Svätému Duchu!?

František ďalej hovorí: ...“Duch Svätý je tým, kto uschopňuje Cirkev, aby išla, je ten, kto jej pomáha putovať. Vždy viac, poza ohraničenia, vždy ďalej...“

Je pravda, že Duch Svätý naozaj vedie a bude i naďalej až do konca sveta napĺňať a viesť Kristovu cirkev. Problém je však v tom, že súčasťou Katolíckej Cirkvi nemôže byť ten katolík, ktorý popiera Ježiša Krista ako jediného Boha a Vykupiteľa, ako je to u súčasnej „cirkevnej“ hierarchie; a prijíma falošného ducha synkretizmu s pohanstvom – ducha Assisi. Takáto hierarchia a veriaci – tvoriaci s ňou jednotu, sa nemajú právo nazývať katolíckou Cirkvou, lebo vyhnali Ducha Božieho zo svojich sŕdc a sú mimo Cirkvi. Duch Svätý bude napĺňať len tú Katolícku cirkev, ktorá si zachová vnútornú jednotu s vierou svätých apoštolov a oddelí sa od súčasných heréz, ktoré ničia podstatu kresťanskej viery.

„Vždy viac, poza ohraničenia, vždy ďalej.“  Táto veta podľa Františka znamená, že Svätý Duch je ako keby i v pohanských náboženstvách, a preto ich treba nechať tak.  Za náukami pohanov však nie Boží Duch, ale duch satanov, duch lži! (Porov. 1 kor 10,20) Tiež treba zdôrazniť, že apoštol Peter u pohanského Kornélia poukazuje na dve nutné podmienky, kedy sa Duch Svätý vylial na prítomných neveriacich a mohli uveriť. Bolo to: 1. Kázanie o pokání z hriechov, 2. Prijatie viery v Ježiša Krista ako Jediného Pána a Spasiteľa. Toto však František nehovorí, ale dáva iba nejasné a mätúce vyjadrenia, aby sa úmyselne vyhol týmto podstatným kresťanským pravdám.

„Ktože som ja, aby som kládol prekážky?“ Sú to slová dobré pre biskupov, kňazov a tiež kresťanov. Ktože sme my, aby sme zatvárali dvere?“ pýta sa František.

Odpoveď na túto otázku pre každého úprimného katolíka je jasná: Pán Bergolio je apostata – odpadlík od kresťanskej viery, pretože prijatím ducha Assisi – ducha antikrista sa zriekol Krista i Jeho Ducha! Kiež by všetci apostatickí biskupi, kňazi a veriaci nekládli prekážky Božiemu Duchu, ale otvorili si dvere svojho srdca na Boží hlas, ktorý hovorí: „Lebo kto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho.“(Rim 8,9)

Rehoľníci SBM                                                   15. 5. 2014    

Sťahuj: Súčasný Vatikán a Duch Svätý