Choď na obsah Choď na menu
 

Úvod do Biblických kníh Ezdráš a Nehemiáš

Obidve knihy boli kedysi u Židov jedným zväzkom, ktorý sa volal Ezdráš. Dosvedčuje to J. Flávius(c. Ap. I.8), aj sv. Hieronym, či Origenes. Sv. Hieronym hovorí, že Kniha Ezdrášova je iba u Grékov a Latiníkov rozdelená na dve knihy. Vo Vulgáte má názvy ako Prvá kniha Ezdrášova a Druhá kniha Ezdrášova (Nehemiáš). Vo viacerých kódexoch Septuaginty sú knihy zjednotené. V 16. stor. po Kr. Bombergovo vydanie hebrejskej Biblie tiež prijalo rozdelenie diela na dve knihy. Avšak ich obsah a charakter sú tak jednotné, že možno skôr hovoriť o dvoch častiach jedného diela, ako o dvoch rozdielnych spisoch.

Kniha Ezdráš

ezraimage.jpgZa autora obidvoch kníh sa podľa tradície pokladá kňaz a znalec Božieho zákona – Ezdráš. On bol mužom živej modlitby a oddaný Božiemu slovu, ktoré poznal a veľmi miloval. Ezdráš sa ako autor  biblických knih Kroník, Ezdráš, a Nehemiáš, zameriava na tému nádeje, prebudenia, nápravy a návratu Božieho ľudu. Knihy Kráľovské a Kroník tvoria dejiny Judských kráľov až po babylonské zajatie. Knihy Ezdráš a Nehemiáš pokračujú v udalostiach vyvoleného národa, ktoré prebiehajú už na pôde izraelskej zeme.

Kniha Ezdráš hovorí o tom, ako Boh splnil svoj prorocký prísľub, ktorý dal skrze proroka Jeremiáša (Jer 29, 10-14) tak, že opäť navrátil židovský národ po 70 rokoch vyhnanstva naspäť do Izraela. Zámerom knihy je poukázať na Božiu vernosť a prozreteľnosť pri navrátení židovských zvyškov z Babylonského otroctva. Božiu vernosť možno vnímať v týchto dvoch veciach:

1. Boh inšpiroval troch perzských kráľov, ktorí umožnili židom návrat do vlasti a  obnovu Jeruzalemského chrámu.

2. Boh vzbudil veriacich a jemu oddaných vodcov, ktorí viedli vracajúci sa zvyšok Božieho ľudu k uctievaniu Boha, k poslušnosti Božiemu zákonu a k pokániu  zo svojich hriechov.

Všetky udalosti v knihách sa konajú v čase od vydania dekrétu kráľa Kýra (538 pr. Kr.), až po 32. rok vlády kráľa Artaxersa I. (433). Ezdráš, ako pravý „kronista“, zostavil svoje dielo inšpiráciou Božieho Ducha za pomoci rôznych úradných perzských dopisov a dokumentov (napr. 1,2-4; 4,11-22; 5,7-17; 6, 1-12), rodokmeňov (napr. 2,1-70) i osobných spomienok. To, že niektoré výnimočné časti spisu Ezdráš boli napísané aramejsky(4,8-6.18 a 7,12-26) a nie hebrejsky, nie je žiadnou zvláštnosťou a dôvod na popretie Ezdrášovho autorstva, ako to tvrdia heretici, lebo aramejčina bola úradným jazykom vyhnancov. (Viď J. Heriban, Úvod do Knihy Ezdrášovej a Nehemiášovej, s. 793)

Rozdelenie Knihy

  1. Hl. 1, 1-2, 70 – Prvý návrat zajatcov z Babylonského otroctva v 1. roku kráľa Kýra (r. 538 pred Kr.) pod vedením Zorobábela (Šesbassara) a veľkňaza Jozua.
  2. Hl. 3, 1-6, 22 - Stavba chrámu: 1. Dočasná bohoslužba (3, 1-6) 2. Položenie základu chrámu (3, 7-13) 3. Prekážky stavby, stavba zastavená (4, 1-24) 4. Pokračovanie stavania a dokončenie chrámu v 6. roku kráľa Dária I. (r. 516 pred Kr. - 5, 1-6, 22) Keď starší pamätníci prvého chrámu videli chrám nový, plakali, že vraj sa mu ten nový nevyrovná. Ale prorok Aggeus ich tešil Mesiášskym príchodom do chrámu: „Väčšia bude sláva tohto posledného domu ako prvého, hovorí Pán zástupov, a na tomto mieste budem dávať pokoj, hovorí Pán zástupov.“ (Ag 2,9). To sa splnilo za čias Pána Ježiša.
  3. Hl. 7, 1-8, 36 – Druhý návrat židov pod vedením Ezdráša za čias vládcu Artaxerxa I. (r. 458 pred Kr.)
  4. Hl. 9, 1-10, 44 – Ezdrášove reformy v Jeruzaleme spočívajú v náprave manželského života  proti zmiešaným manželstvám, ktoré židia pouzatvárali s pohanskými ženami. Ezdrášovo Vyznanie a príhovorná modlitba za národ (9, 5-15). Záver tvorí verejné pokánie z hriechov a náprava (10, 1-44)

Kniha Nehemiášova

nehemiah1.jpgZatiaľ, čo sa Ezdráš venuje so svojom spise príbehom, ktoré súvisia s prvými dvoma obdobiami návratu (538 pred Kr.; 457 pred Kr.), Nehemiáš opisuje udalosti spojené s treťou etapou (r. 444 pred Kr.). Ezdráš  sa sústreďoval na obnovu Jeruzalemského chrámu, Nehemiáš zasa na obnovu Jeruzalemských hradieb. Nehemiáš bol pôvodne čašníkom na perzskom dvore.  Potom, čo zistil, aké ťažkosti zažívajú jeho vyhnanci v Judsku, a že hradby mesta sú stále rozborené, modlil sa k Bohu a prihováral sa za žalostný stav Jeruzalema u kráľa Artaxerxa I. Ten ho ako Jeruzalemského miestodržiteľa posiela do vlasti, aby obnovil hradby mesta. Skrze jeho modlitbu a vieru sa mu s Božou pomocou podarilo hradby vybudovať za rekordných 52 dní, i kde zažíval od nepriateľov veľké ťažkosti. Nehemiášovi s úlohou duchovnej obnovy viery v Boha medzi vracajúcimi sa židmi pomáhal kňaz Ezdráš. Táto obnova bola založená na  verejnom čítaní Božieho slova, na pokání z hriechov a novom odhodlaní židovských usadlíkov pamätať na zmluvu s Bohom a plniť ju. Nehemiáš sa pravdepodobne podieľal aj na písaní tejto knihy. Prvým cieľom tohto spisu je doplniť záznam dejín po vyhnanstve, ktorý sa začal v knihe Ezdráš a druhým zámerom je poukázať na to, čo Boh vykonal pre návrat zvyšku izraelitov skrze Ezdrášovho a Nehemiášovho správcovstvo počas troch etáp poexilnej obnovy.

Rozdelenie knihy

  1. Hl. 1, 1-7, 73 – Tieto hlavy opisujú Nehemiášovu duchovnú i materiálnu obnovu Jeruzalema i jeho múrov.  Nehemiáš v  20. roku vlády kráľa Artaxerxa I. (rok 445 pred Kr.) dostal povolenie vrátiť sa do Jeruzalema ako kráľov námestník. Bolo to 13 rokov po Ezdrášovi.
  2. Hl. 8, 1-13,3 – Ezdráš na sviatok stánkov číta národu Boží zákon a obnovuje zmluvu medzi Bohom a ľudom. (r. 444 pred Kr.) Mesto a jeho hradby sú zasvätené Bohu a Nehemiáš upravuje bohoslužby.
  3. Hl. 13, 3-31 – V 31. roku Artaxerxa prichádza Nehemiáš, ktorý sa medzitým vrátil ku kráľovi, späť do Jeruzalema a odstraňuje neporiadky, ktoré sa zakorenili v ľude počas jeho neprítomnosti.

Vznik kníh

Knihy vznikli krátko po návrate Nehemiáša na perzský dvor (r. 433), pretože kniha Nehemiáš končí údajom o určitých Nehemiášových krokoch, keď sa už druhýkrát vrátil do Jeruzalema (Neh 13,6)

Historická hodnovernosť

Historickú hodnovernosť spisov Ezdráš a Nehemiáš potvrdzujú viaceré fakty. Napríklad Nehemiáš mal dôstojné postavenie na dvore perzského kráľa, a tak sa mohol dostať do kráľovských archívov a získať odpisy úradných listín, ktoré potom použil v knihe. Pravdivosť Kníh navyše potvrdzujú aj svätí proroci Aggeus a Zachariáš, ktorí sa v spisoch spomínajú. Môžeme hovoriť i o mimo biblických  záznamoch. V roku 1879 bol nájdený nápis kráľa Kýra, pri ktorom je uvedené, že kráľ poslal všetky podmanené národy späť do ich vlasti. V Elefantinských papyrusoch sa mimo Bagohiho, kráľovského námestníka v Judsku, spomínajú aj Sanabaltovi synovia (Neh 6,1n) a veľkňaz Jochanan (Neh 12,11.22).

O Božskom pôvode kníh svedčí napr. kniha Sirachovcova. V Kapitole 49, 13-15 kniha chváli Zorobábela, ktorý sa pričinil o stavbu chrámu a Nehemiáša, ktorý vystaval Jeruzalemské hradby i opravil mestské brány.

Boh ponúka nádej

Návrat židovských zajatcov do Izraela a obnova chrámu odkrývajú skutočnosť, že Boh vždy túži uzdravovať svoj ľud, aj keď je Mu často neposlušný. Božie cesty zahŕňajú nielen súd za odpadlíctvo, ale tiež návrat a nádej pre veriaci ostatok národa. Knihy Ezdráš a Nehemiáš síce nehovoria o mesiášskych proroctvách, ale už samotné obnovenie národa a Božia ochrana pred nepriateľmi dáva silnú nádej v Boha, že Boh ani v budúcnosti neopustí svoj ľud. Izrael pokladal Ezdráša za nového duchovného otca, ktorý obnovil zmluvu medzi Bohom a národom a usiloval sa o to, aby národ žil svätým životom. Príbehy, opísané v Ezdrášovi a Nehemiášovi sú predobrazom mesiášskej obnovy, ustanovenia novozákonného Božieho kráľovstva na zemi a uzatvorenia novozákonnej zmluvy medzi Bohom a ľuďmi, ktorú nám svojou smrťou  na  kríži zabezpečil Boží Syn, Pán Ježiš Kristus.

Odkaz pre Ježišovu Cirkev

Starozákonné biblické vodcovské postavy Ezdráš a Nehemiáš sú pre súčasnú Cirkev veľkými vzormi. Obaja muži boli mužmi pokánia a modlitby. Napríklad o Nehemiášovi je najmenej 11-krát zaznamenané, ako sa v modlitbe obrátil na Boha (napr. 1,4-11; 2,4; 3,36; 4,3; 5,19; 6,14; 13,14.22.29.31) Knihy nám hovoria o skutočnosti, že duchovná reforma Kristovej Cirkvi môže s pomocou Boha nastať len skrze živú vieru, úprimnú modlitbu, pokánie a pôst.

„Keď som počul tieto slová, sadol som si, plakal som a kvílil celé dni, postil a modlil som sa k nebeskému Bohu. Bedákal som: "Prosím, Pane, Bože nebies, veľký, hrozný Bože, ktorý zachovávaš zmluvu a milosrdenstvo voči tým, čo ťa milujú a čo sa pridŕžajú tvojich prikázaní, nech sú tvoje uši pozorné a tvoje oči otvorené, aby si počul modlitbu svojho služobníka, ktorú sa dnes dňom i nocou modlím k tebe za Izraelových synov, tvojich služobníkov. Vyznávam hriechy izraelských synov, ktorými sa prehrešili proti tebe...“(Neh 1,4-6)

„No my sme sa modlievali k svojmu Bohu a postavili sme proti nim stráž vo dne i v noci na ochranu pred nimi“(Neh 4,3)

„No i tak bol dokončený múr za päťdesiatdva dní dvadsiateho piateho elula. Keď sa o tom dozvedeli všetci naši nepriatelia, zachveli sa všetky národy, čo boli vôkol nás, a zmalomyseľneli veľmi, lebo poznali, že toto dielo sa dokonalo vďaka nášmu Bohu.“(Neh 6,15-16)