Choď na obsah Choď na menu
 

Úvod do Knihy proroka Joela

„Aj na služobníkov a služobnice vylejem v tých dňoch svojho ducha.“(3,2)

 

joel.jpgJoel znamená v preklade „Pán je Boh“. Pochádzal z Judska a  keďže v spise spomína chrám, kňazov a obety, tak dá sa usudzovať, že pôsobil v Jeruzaleme. (1, 9. 13 n.; 2, 1. 15-17) Podľa starších výkladov bol Joel o málo starším vrstovníkom proroka Amosa a Ozeáša. Pôsobil v prvých rokoch vlády Judského kráľa Oziáša (769-737). Tak tvrdia napr. sv. Hieronym a sv. Cyril Alexandrijský. Mnohí moderní „biblisti“, ako  Heriban, však hovoria, že spis vraj vznikol  v poexilovom období a teda pôvod knihy spadá až do 5./4. stor. pred Kr. Údajne i z toho „dôvodu“, že „v Knihe niet zmienky o Judskom kráľovstve alebo o jeho kráľovi“. (porov. J. Heriban, Úvod do knihy proroka Joela, s. 1898)

 Proti tomu ale svedčia tieto argumenty:

  1. V radách nepriateľov Izraela sa uvádzajú len Filištínci, Egypťania, Feničania a Edomčania. Keby žil prorok neskôr, teda v čase po exilnom, uviedol by pravdepodobne zmienku aj o Babylončanoch alebo Asýrčanoch.
  2. Podľa svedectva sv. Hieronyma, čo sa týka prorokov, ktorí v úvode knihy neuviedli mená kráľov, za ktorých pôsobili, ako je to u Joela, tak to treba chápať tak, že žili za doby tých kráľov, ktorých menovali proroci pred nimi. To znamená, že Joel účinkoval za vládcov, ktorých spomína prorok Ozeáš (1, 1).
  3. Prorok Amos, účinkujúci v polovici 8. stor. pred Kr., poznal Joelovo proroctvo a čerpá z neho! (porov. Joel 4, 16; 4, 18 – Am 1,2; 9, 13).

Preto pseudo – fakty liberálnych teológov sú vymyslené, sú popretím Cirkevnej Tradície a znevažujú úctu k Božiemu slovu!

Joelovo proroctvo sa člení na dva oddiely:

V prvom (Kap. 1-2) opisuje prorok pohromu v podobe kobyliek a pobáda vyvolený národ na pokánie za hriechy. „Teraz však - hovorí Pán - obráťte sa ku mne celým svojím srdcom,
pôstom i plačom a nárekom, roztrhnite si srdcia, a nie rúcho, obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu, veď je dobrotivý a milosrdný, trpezlivý a veľmi ľútostivý a môže odvrátiť nešťastie.“
(2, 12-13)

V druhom (Kap. 3-4, Vulgáta hl. 3) prorokuje o zoslaní Ducha Svätého, o Božom spravodlivom súde („veľký a hrozný Pánov deň.“), o treste Božích nepriateľov a o požehnaní Božieho ľudu. „zhromaždím všetky národy, zavediem ich do Jozafatského údolia a budem sa tam s nimi pravotiť pre môj ľud a moje dedičstvo, Izrael, ktorý rozhádzali medzi národy, rozkúskovali moju krajinu...“ (4, 2)

Myšlienka pre Novozákonnú cirkev

V Novom zákone (Sk 2, 16-21) sa apoštol Peter odvoláva na Joelovo proroctvo 3, 1-5 (Vulgáta 2, 28-32). Toto je zárukou Božskej inšpirácie tohto starozákonného spisu a jeho vyplnenia v deň Turíc. Apoštol Pavol taktiež cituje Joela (Rim 10,13; Joel 3.5. Vulgáta 2, 32 – Je to mesiášske proroctvo o spáse v mene Ježiš). Svätý evanjelista Ján, zdá sa, pri opise trestajúcich kobyliek, sa necháva inšpirovať Joelovým spisom. (Zjv 9, 2-7 n.) Podstatná myšlienka pre kresťana z tohto proroctva je táto: Vzývať každý deň Svätého Ducha, ktorého Pán Ježiš zoslal na Turíce pre Cirkev a prosiť o Jeho svetlo  v hľadaní Božej vôle a o pomoc a silu v každodenných duchovných bojoch aj starostiach.