Choď na obsah Choď na menu
 

Úvod do knihy proroka Sofoniáša

 

prophet_sophonias_icon_1024x1024.jpgSofoniáš pôsobil za vlády judského kráľa Joziáša (638-608), ako to vyplýva aj z nadpisu, aj z obsahu knihy. Jeho meno značí „Jahve ukryl alebo „uchránil“. Bol pra- pravnukom kráľa Ezechiáša. Hriechy, z ktorých obviňuje Judsko a Jeruzalem naznačujú, že prorokoval pred Joziášovou duchovnou reformou a prebudením; v období, kedy sa v  národe vzmáhali hrozné hriechy modlárstva bezbožného Joziášovho otca Amona (639-638) a deda Manassesa (693-639). Kráľ Joziáš sa rozhodol očistiť národ od modlárstva a opäť ho priviesť k uctievaniu Boha nie skôr ako v 12. roku svojej vlády a o osem rokov potom prikázal očistiť a opraviť Chrám, počas čoho bol v chráme nájdený opis Božieho zákona. (2 Krn 22, 1-10) Je možné, že Sofoniášovo kázanie malo vplyv na kráľa a povzbudilo ho k reformnej obnove viery v národe.

Sofoniáš bol súčasníkom proroka Jeremiáša a skazu Asýrkého mesta Ninive predpovedal skôr ako Nahum. Prorokoval, aby varoval Judsko a Jeruzalem pred prichádzajúcim Božím súdom, ktorý nazýva „veľký deň Pánov.“ (1, 14) Ten sa prejaví aj takým spôsobom, že odpadnuté Judsko a okolité pohanské národy, ktoré Sofoniáš konkrétne menuje, dostanú za svoju svojvoľnosť spravodlivú odplatu. Prorok však predostiera pred národy prosbu, aby robili pokánie a v pokore hľadali Boha ešte skôr, ako príde trest. (2, 1-3) Čiastočne došlo k tomuto celonárodnému pokániu v Judsku počas Joziášovej obnovy viery.

Iný pohľad proroctva sa v knihe zameriava na budúcu cirkev a svet na konci časov. Sofoniáš taktiež písal kvôli povzbudeniu veriacich, že jedného dňa Boh obnoví svoj ľud a ten potom oslávi spravodlivého Boha chválami a bude prebývať v jeho strede. „Plesaj, dcéra Siona, jasaj Izrael, teš a raduj sa z celého srdca, dcéra Jeruzalema! Pán zrušil tvoje pokuty, odvrátil nepriateľa; kráľom Izraela uprostred teba je Pán, nešťastia sa viac neobávaj!“ (3, 14-15)

Aj keď kniha Sofoniášova nepatrí medzi vzory slovesnej starozákonnej skladby, predsa nemožno nič namietať proti jej celistvosti. Stať 2, 4-15 dobre zapadá do celkového rámca proroctva; to isté treba povedať i o kapitole 3, 14-18. Tresty, ktoré dopadnú na pohanov susediacich s Judskom (2, 4-15), sú vážnou hrozbou, že ani Judsko nebude ušetrené, pokiaľ sa kajúcne neobráti k Bohu. Zmienená stať súvisí s predchádzajúcou, aj s nasledujúcou staťou. Nie menej prilieha k celku úryvok 3, 14-18. Sofoniáš tu opäť vykladá očistný význam pohrôm, ktoré už oznámil prv, a ktoré privedú národ k obnove, ktoré tiež už skôr stručne vyslovil. (1, 4 n.; 2, 3; 2, 9; 3, 12n.) Neobstoja tu teda falošné teórie o tom, že pôvodné Sofoniášovo proroctvo bolo  sčasti upravené po babylonskom zajatí a pravdepodobne rozšírené o state 2, 8-11 a 3, 14-20. (Porov. J. Heriban, Úvod do knihy proroka Sofoniáša, s. 1972)

Sofoniáš a Nový zákon

Narážku Pána Ježiša na Sofoniáša možno počuť napr. u Mt 24, 29 v súvislosti so Sof 1, 15. Tieto verše súvisia s témou druhého Ježišovho príchodu. Podobne i novozákonní autori vnímali v Sofoniášovej správe o „dni Pánovom“ popis eschatologických udalostí, ktoré začínajú veľkým súžením a končia Ježišovým návratom pri súde živých aj mŕtvych. (Porov. 1, 14 = Zjv 6, 17; 3, 8 = Zjv 16, 1). Nový zákon sa niekoľko krát zmieňuje o druhom príchode Krista a o súdnom dni ako o „onom dni“ (Napr. 1 Kor 3,13; 2 Tim 1, 12.18; 4, 8)

Pri Božom súde budú zachránení tí kresťania, ktorých hebr. Biblia nazýva „anavím“, teda chudobní, pokorní. „Hľadajte Pána, všetci pokorní zeme, ktorí konáte podľa jeho práva, hľadajte spravodlivosť, hľadajte pokoru, možno, že sa schováte v deň Pánovho hnevu.“ (2, 3)