Choď na obsah Choď na menu
 

Úvod ku Knihe proroka Abdiáša

 

the-prophet-obadiah-granger.jpgJeho meno znamená z hebr. „Abdijjá(hu)“ - „Sluha Pánov“, alebo tiež „Óbadjá (hu)“ – „Ctiteľ Pánov“. Podľa starších výkladov pôsobil za Judského kráľa Jorama (849-842 pred Kr.) Patril medzi duchovných obroditeľov národa za kráľa Jozafata (874- 850), ktorý mal z jeho podnetu vyučovať v ľude Božiu náuku a obnoviť jeho mravnosť. (2 Krn 17,7 n.) Hlavné posolstvo,  ktoré opisuje Abdiáš v knihe, je určené Edomčanom a spadá do obdobia, kedy krajinu prepadli Filištínci s Arabmi a vydrancovali Jeruzalem (2 Krn 21, 16). Pri tejto žalostnej  tragédii sa Edomci, ktorí pochádzajú od Jakubovho brata Ezaua, zrejme pridali k nepriateľom a pomohli pustošiť Jeruzalem.  

Knihu možno rozčleniť na dve časti

V prvej časti (v. 1 -14) Boh skrze proroka prejavuje spravodlivý hnev nad Edomom a povoláva ho, aby sa zodpovedal za svoje neprávosti, najmä za hriech pýchy a za jasanie z pádu Judského kráľovstva. Edom má byť za svoje ukrutnosti navždy zničený (v. 10). V druhej časti (v. 15-21) sa hovorí o prichádzajúcom Pánovom dni, kedy Edom a ostatných nepriateľov Boha čaká spravodlivé odsúdenie. Avšak Boží ľud (vrch Sion - Novozákonná Kristova Cirkev), pokiaľ ostane verná Kristovi, bude vyslobodená od všetkých nepriateľov, zdedí zem a bude kraľovať s Ježišom Kristom. „Na vrchu Sion bude však záchrana a bude svätý... Záchranci vystúpia na vrch Sion, aby súdili Ezauov vrch a kráľovstvo bude patriť Pánovi.“ (v. 17.21)

Biblická kritika na túto prorockú knihu tvrdí, že historický rámec zapadá do éry „krátko po zničení Jeruzalema r. 587/6 pred Kr... a tiež „Zdá sa, že Jeremiášovo proroctvo proti Edomu (porov. Jer 49, 7-22) závisí od Abdiáša, alebo aspoň predpokladá spoločný prameň, z ktorého obidvaja proroci čerpali.“(Viď, J. Heriban, Úvod do knihy proroka Abdiáša, s. 1929) Tieto teórie sa však nezakladajú na pravde.

Dôvody, že Abdiáš žil v 9. stor., sú napr. tieto:

A, Historické zaradenie v rámci ostatných prorockých spisov, ktoré na seba vzájomne časovo nadväzujú. Podľa hebrejského kánonu patrí spisu Abdiáš medzi malými prorokmi štvrté miesto (Ozeáš, Joel, Amos, Abdiáš). Septuaginta – LXX (Grécky preklad SZ), ho radí na piate miesto (Oz, Am, Mich, Joel, Abd). Keďže izraeliti pokladali knihy dvanástich prorokov za jednotné ucelené literárne dielo (porov. Sir 49, 12), je nemožné Abdiáša odrhnúť a zaradiť ho do neskoršej doby, napr. na pád Jeruzalema v roku 587 pred Kr.

B, Okrem iného je známe, že prorok Joel bral citáty z proroka Abdiáša (porov. 3,5 – v. 17!) podobne ako Amos, ktorý je starší ako veľký prorok Jeremiáš, poznal Joelovo proroctvo. Logicky z toho znova vyplýva, že Abdiáš, ktorý spadá do neskoršieho obdobia, nemohol čerpať z proroka Jeremiáša, ktorý je z mladšieho obdobia. Naopak: Jeremiáš vo svojom proroctve tiež proti Edomu (49, 7-22) použil Abdiáša. (porov. J. Hejčl, „Malí proroci“: IV. Proroctví Abdiášovo, Úvod. s. 878)

Aj keď v Novom Zákone (NZ) nie je priamy citát z tejto prorockej knihy, Cirkev nikdy nepochybovala o jeho Božskom pôvode.