Choď na obsah Choď na menu
 

Britský novinár Booker prirovnáva adopciu detí k predaju domácich miláčikov 

 


child--crying480.jpgKritikou a popisom britského sociálneho systému sa vo Veľkej Británii zaoberá jeden z najslávnejších novinárov Christopher Booker. Slovenský prípad Boórových označil ako historické víťazstvo – fenomenálny prelom v systéme britskej sociálnej služby.

 

Vo svojich reportážach a prednáškach odhaľuje „zákutia“ adopčného systému.

Pre internetové vydanie The Telegraph uviedol, že v Britskom systéme „ochrany detí“ sa uplatňuje prísne dodržiavanie pravidiel utajenia. Odôvodňuje sa potrebou chrániť totožnosť detí, ktoré boli odobraté zo svojich rodín. Zákony prijaté parlamentom nariaďujú utajiť len samotnú totožnosť detí, tzn. že mená a fotografie nesmú byť nikde zverejnené. Avšak súdy si toto opatrenie rozšírili na nariadenie, podľa ktorého nemožno identifikovať nikoho, kto sa zúčastňuje súdneho procesu.

Je to dôvod pre situácie, keď novinári chcú písať o prípadoch, v ktorých systém pochybil. Len veľmi zriedka sa objavujú výnimky, keď sa uvedie meno sudcu, miestny úrad, lokalita miesta či ktokoľvek zodpovedný v danom prípade. Všetko sa to deje v mene ochrany identity detí.

Pokiaľ však ide o adopciu detí, všetky dané pravidla prestávajú platiť. Booker poukazuje na internetovú stránku Britskej asociácie pre adopciu a pestúnsku starostlivosť, ktorá svojou činnosťou zarába 2.000.000 libier ročne. Na stránke je zverejnených 22 internetových strán s fotografiami, menami a popisom detí, ktoré by mali byť umiestnené v novom domove. Popisy detí obsahujú slová ako „milujúci“, „spoločenský“, „slušný chlapec so zmyslom pre humor“, „aktívny“, „brat a sestra, ktorí majú kladný vzťah“, „brat a sestra, ktorí podporujú jeden druhého“, „temperamentná“ či „rozkošné dievčatko“.

Booker tieto inzeráty prirovnáva k rodokmeňom psov a mačiek, ktoré sú ponúkané na predaj ako domáci miláčikovia.

Podobné inzeráty sa môžu objaviť aj na stránkach celoštátnych novín. Novinár zároveň opisuje prípad jednej rodiny, v ktorej rodičia počas súdneho konania sedeli ticho, keď im odoberali ich dieťa. Keď však sudca súhlasil, že miestne úrady môžu uviesť inzerát s menom dieťaťa, u otca pohár trpezlivosti pretiekol a cez súdnu sieň hodil prázdny plastový pohár, ktorý padol neďaleko súdnej lavice. Následne sudca rozhodol, že zo strany otca došlo k pohŕdaniu súdom. Nariadil presunutie do väzenskej cely. Ak by Booker zverejnil meno sudcu, rovnako by mohol byť potrestaný za pohŕdanie súdom, ktorý samozrejme chráni totožnosť dieťaťa.

Zdroj:http://www.hlavnespravy.sk/britsky-novinar-booker-prirovnava-adopciu-deti-k-predaju-domacich-milacikov/158813/