Choď na obsah Choď na menu
 

Ako Panna Mária konala povinnosti svojho stavu

 

holy-family2.jpgSvätí otcovia tvrdia, že lenivosť je macochou cností a matkou hriechu. Kráľ Dávid, dokiaľ bol zaujatý namáhavou prácou na začiatku svojho panovania, žil sväto – keď sa však oddal nečinnosti, dopustil sa dvoch ťažkých hriechov. Šalamún, dokiaľ bol zamestnaný stavbou chrámu, bol pánom svojich zlých náklonností – keď však začal zaháľať, zlé náklonnosti ho tak opanovali, že i modlám svojich žien kázal stavať chrámy. Práca človeka šľachtí a obohacuje. Koľko Božieho požehnania prináša duši práca konaná z lásky ku Kristovi a s dobrým úmyslom! Spisovateľ Kornélius a Lapide hovorí: „Pracovitému človeku žehná Boh a ľudia si ho vážia; v jeho duši panuje pokoj, lebo ľahko premáha zlé náklonnosti  a v potrebách vždy nachádza pomoc, pretože práca mu dáva to, čo potrebuje a odďaľuje od neho núdzu.“ Práca je však nielen cnosťou, ale aj našou povinnosťou. Písmo Sväté hovorí: „I vzal Pán, Boh, človeka a umiestnil ho v raji Edenu, aby ho obrábal a strážil.“(Gn 2,15)

Najkrajším vzorom po Kristovi v konaní svojich povinností je Matka Božia. „Ach, ktože nájde ženu dobrú?“, pýta sa Duch Svätý a hovorí: „Jej cena je nad perly.“(Prís 31,10) Svätí otcovia, poukazujúci na Pannu Máriu, tvrdia, že ona je tou statočnou ženou, a prečo? Lebo Boží Duch v zmienenej kapitole za hlavnú cnosť vzácnej ženy označuje zaľúbenie v práci a v plnení povinností stavu a Božia rodička v tom vynikala nad všetkými ľuďmi. Povinnosti svojho stavu má každý vek: detský, mládežnícky i dospelí. O Najblahoslavenejšej Bohorodičke v dobe, keď bola ešte ako mladé dieťa v chráme, hovorí sv. Bonaventúra: „Už tam žiarila všetkými cnosťami a prevýšila svoje vrstovnice.“ Ako dobre vždy vedela, čo sa mala naučiť, ako starostlivo boli vypracovávané jej úlohy, ako svedomito konala ručné práce. O statočnej žene tvrdí Duch Svätý, že „Dbá veľmi o vlnu a o ľan a radostne jej ide práca od ruky.“(Prís 31,13) Čo nám ešte treba povedať o Panne Márii, keď žila v Nazarete? Z najväčšou presnosťou a radosťou plnila všetky povinnosti matky, ženy a hospodárky domu. Aký bol v jej dome poriadok, aká čistota, aká pravidelnosť! Boží Duch hovorí: „(Tak teda) dožičte jej z ovocia jej rúk a nech jej skutky zvestujú v bránach jej chválu!“(Prís 31,31) K sláve Bohorodičky a nášmu duchovnému úžitku sa zaľúbilo Božej prozreteľnosti zachovať až pre naše časy ovocie práce Máriiných rúk. Ústna tradície svedčí, že Matka Božia vlastnými rukami utkala Pánovi Ježišovi rúcho, o ktorom sa zmieňuje evanjelium, že Ježiš mal rúcho nezošívané, odvrchu skutku utkané (Jn 19,23), o ktoré vojaci pri jeho smrti na kríži losovali. Máriin život v Nazarete bol život skrytý pred svetom, ale bol to život plný práce a obetí. V Jeruzaleme a v Ríme bolo vtedy mnoho nádherných mramorových palácov, v ktorých bývali najslávnejšie kniežacie, kráľovské a cisárske rodiny. Boh však odvracia od nich oči, lebo to boli často domy skazy a hriechu a obracia svoj zrak so zaľúbením na chudobný dom v Nazarete, v ktorom býva svätá rodina: Jozef, Mária a Ježiš. Ako tam dokázali všetci spájať povinnosť práce s povinnosťami k Pánu Bohu! Všetci pracovali, lebo vedeli, že človek je stvorený na prácu pamätajúc však, že Boh je našim začiatkom a koncom, vrúcnou modlitbou všetko s Ním začínali a Jemu sa odporúčali.

Mária sa po celý svoj život zamestnávala obyčajnými prácami a predsa bol každý jej skutok vzácny v očiach Božích. Prečo? Pretože svoje skutky obetovala na česť a slávu Božiu a konala ich z veľkej lásky k Bohu! I každý kresťan, nech má akékoľvek povolanie, môže svojou prácou obetovanou z lásky ku Kristovi posväcovať seba a zhromaždiť si veľké zásluhy u Boha.

Príklad

Istý slávny človek z kniežactva varšavského, ministerský predseda Jozef Kalasanský Szaniawski rozprával istému kňazovi vo Ľvove veľmi zaujímavý sen. „Zdalo sa mi“, hovoril, „že som videl pole, nesmiernu planinu, ktorej koniec som nemohol vidieť. Na tom poli stáli dlhé rady stolov a pri každom stolíku sedel anjel nad veľkou knihou s perom v ruke. I bol som veľmi zvedavý, čo anjeli do tých kníh zapisovali. Pristúpim teda nesmelo a pokorne k najbližšiemu anjelovi a pýtam sa: „Čo to zapisujete do tých kníh?“ „Ľudské skutky“, bolo mi povedané. „A ja som tiež zapísaný v knihe?“ Anjel pohliadol na mňa a povedal: „Tak je, Jozef Kalazanský Szaniawski.“ Potom obrátil niekoľko strán a ukázal mi moje meno a pod ním napísané iba dva riadky. „Ako to, pýtam sa, len dva riadky? Veď som predsa vždy svedomito konal povinnosti svojho stavu!“ „Áno“, povedal anjel, „ale my zapisujeme iba to, čo kto činí pre Boha.“ – Tento sen učinil hlboký dojem na onoho slávneho muža, ktorý potom ostatné roky svojho života zasvätil úprimne Pánu Bohu. Je to len sen, ale je v ňom hlboká pravda: Lebo kto koná síce horlivo povinnosti svojho stavu len z pohnútok ľudských, ako napr. pre svetskú slávu, získanie mamony, nemá to pred Bohom žiadnej ceny. Ak sme však ako kresťania v posväcujúcej milosti a dané povinnosti konáme z lásky ku Ježišovi a obetujeme ich na konkrétne úmysly, získavame s pomocou Božej milosti zásluhy pred Bohom a poklad v nebi.

Modlitba

Ó, Matka predivná, ktorá hoci ako vyvolená za Matku Božiu si nepohrdla ani najjednoduchšími povinnosťami svojho stavu, ale tak príkladne si ich vykonávala, vypros nám tú milosť, aby sme i my, plniac si verne svoje povinnosti, konali ich s najčistejším úmyslom na chválu Božiu. Amen.

(Preložené a doplnené  zo spisu Měsíc Máj, 31 promluva k úcte Panny Márie s příklady od F. Šebestíka z roku 1930 v Prahe)