Choď na obsah Choď na menu
 

Modlitba v živote Panny Márie

 

madonna17.jpgPán Ježiš Kristus nám káže modliť sa, keď hovorí: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!“(Mt 7,7). A inde povzbudzuje „ako sa treba stále modliť a neochabovať“(Lk 18,1) Modlitba, ako učí sv. Tomáš Akvinský, je nielen prikázaná, ale i nevyhnutnou pre človeka, lebo je prostriedkom k spáse, takže bez modlitby sa nedá dôjsť do večnej blaženosti. Svätý Alfonz z Liguori ešte ráznejšie tvrdí, že „všetci, ktorí sú v nebi, sú preto spasení, že sa dobre modlili. Tí však, ktorí sú v pekle, sú preto zatratení, že sa zle modlili, alebo sa nemodlili vôbec.“ Modlitbe je sľúbené všetko, lebo Pán Ježiš hovorí: „Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to.“(Jn 16,23) Modlitba odďaľuje od nás zármutok a napĺňa dušu Božou útechou, modlitba utišuje v duši zlé náruživosti a vyprosuje cnosti, odvracia choroby a nešťastia, darúva nám zdravie a požehnanie, skrze modlitbu nám Pán Boh odpúšťa hriechy a stávame sa Božími deťmi, deťmi neba.

Možno niekedy namietame: ale ja som sa toľkokrát vrúcne modlil a Boh ma nevypočul. Prečo? Písmo svedčí, že zrejme sme sa nemodlili tak, ako by sme sa mali modliť. „Nič nemáte, lebo neprosíte. Prosíte, a nedostávate, lebo zle prosíte; chcete to využiť na svoje náruživosti.“(Jak 4,3) A svätý Izidor tvrdí, že „Pán Boh nevyslyší človeka, ktorý je oddaný hriechu, alebo nechce odpustiť urážku svojmu blížnemu.“ Často tiež nie sme vypočutí preto, lebo ak sa modlíme za rozmnoženie majetku, za vyššie postavenie atd., tak ak by sme to dostali, naša spása by bola ohrozená. Inokedy sa modlíme bez účinku, lebo nie sme v modlitbe vytrvalí.

Svätí otcovia tvrdia, že po Kristovi bola najvznešenejším vzorom modlitby Panna Mária. Ježiš hovorí: „Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.“(Mt 6,33) Svätá Bohorodička, riadiac sa touto zásadou, zasväcovala väčšinu svojich modlitieb cti a chvále Božej; podľa jej úsudku bolo najdôležitejšou vecou urýchlenie príchodu Kristovho kráľovstva na zem, o čom vedela zo spisov prorokov. Preto v chráme a v Nazarete veľmi často opakovala s prorokom Izaiášom: „Roste, nebesá, zhora, z oblakov nech prší pravda. Otvor sa, zem, nech urodí sa spása.“(Iz 45,8) Podľa sv. Alfonza Mária mala už od prvého okamihu, dokonalé užívanie rozumu. Od tej chvíle sa tiež oddala modlitbe, a aby sa jej mohla venovať lepšie, chcela sa už ako trojročné dieťa uchýliť do chrámovej samoty. Tam mimo určené hodiny venované modlitbe, ako zdelila sv. Alžbete Durínskej, vstávala o polnoci a chodila sa modliť pred oltár. Neskôr podľa Tradície navštevovala miesta, kde sa narodil, trpel a bol pochovaný Ježiš Kristus, aby mala neustále pred očami jeho utrpenie a o ňom rozjímala.

Predmetom našej modlitby má byť tiež vďačnosť Pánu Bohu za všetky jeho dobrodenia, ktoré od neho dostávame. Aký krásny príklad ďakovnej modlitby nám dala svätá Panna. Boh vypočul jej vrúcnu túžbu, povýšil ju k dôstojnosti matky Božej a ona mu za to pokorne a srdečne ďakuje: „Velebí moja duša Pána  a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi,  lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno...“ (Lk 1,46-49)

Každý z nás rovnako dostal už v tomto živote a neustále dostáva nespočetné dobrodenia od Boha.  Kiež sme si vedomí toľkých milostí, ktoré nám Boh zosiela a nezabúdali sa za ne denne Pánovi Ježišovi ďakovať.

Božia rodička sa tiež o to modlila, aby žiadnym hriechom Boha neurazila, aby svedomite plnila jeho prikázania i svoje denné práce a aby sa mu všetkými cnosťami zapáčila. Preto bola Máriina modlitba Bohu milá a Pán ju ozdobil všetkými cnosťami, podľa slov Písma: „Mnohé ženy sa ukázali statočné, ale ty si ich všetky predstihla.“ (Prís 31,29 – Ev. preklad) I my smieme prosiť za to, čoho je nám treba k zachovaniu života: za zdravie, za zdar v práci, odvrátenie nešťastia atď.; nezabúdajme však, že naša modlitba má byť pokorná a plná odovzdanosti do vôle Božie, pokiaľ ide o odvrátenie nejakého utrpenia, alebo kríža. Svätá Panna Mária šla po celý život cestou kríža a neprosila Boha, aby od nej vzdialil utrpenie, ale opakujúc „buď vôľa Tvoja“, prosila o ducha sily a vytrvalosti v utrpení. Ak na ňu poslal Boh utrpenie, ďakovala mu zaň. Nuž teda, nasledujme v tom Máriu, lebo sv. Alfonz hovorí, že jedno poďakovanie za kríž na nás zoslaný je Pánu Bohu milší, ako 1000 modlitieb vďakyvzdania za prijaté dobrodenia.

Napokon sa modlíme aj za to, aby sme Pána Boha odprosovali za spáchané hriechy. Matka Božia bola bez poškvrni počatá, bola bez hriešnych náklonností, ktoré nás zvádzajú k hriechu a nedopustila sa vo svojom živote ani najmenšej neprávosti. A predsa stále odprosovala Boha za urážky, ktorými ho urážajú hriešnici. Mária poznala veľkosť a velebnosť Božiu, proti ktorej sú všetky národy ako zrnko morského piesku; ona vedela, že Boh stvoril celý svet k svojej chvále a že chválu mu má vzdávať predovšetkým človek, ktorému dal Boh rozum, aby ho poznával a srdce, aby ho miloval. Ó, aká bolesť zvierala jej srdce, keď videla, ako málo je ľudí, milujúcich Boha a ako mnoho je tých, ktorí Ho urážajú! Preto v postoji ľútosti a s bolesťou padala na kolená pred Bohom, odprosovala Ho za hriechy ľudí a obetovala mu všetku svoju lásku, všetky svoje bolesti ako náhradu a zadosťučinenie. Aj my veľa krát Bohu ubližujeme svojimi hriechmi a ani nás často krát nenapadne, aby sme Ho odprosili za urážky, ktoré mu spôsobujeme. Preto padnime i my, ako Mária na kolená, preberme sa z duchovnej slepota a spolu s mýtnikom z evanjelia volajme: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu.“ Svätý Bernard hovorí, že „modlitba hriešnika, aj keby neznela pekne, ale vychádza jednoducho z lásky k Bohu, je účinná, pretože nám pomáha, aby sme opustili cestu hriechu.“ A sv. Tomáš učí, že modlitba hriešnikova, i keď nie je záslužná pre nebo, predsa nám môže vyprosiť milosť obrátenia, nie síce skrze zásluhy toho, ktorý sa modlí, ale skrze dobrotu Božiu a zasľúbenie Pána Ježiša, ktorý hovorí, že „každý, kto prosí, dostane.“(Lk 11,10)

Modlitba

Ó, Matka najsvätejšia! Nauč nás modliť sa; vypros nám vieru a dôveru, ktoré Pán Ježiš pri modlitbe vyžaduje, vypros nám sústredenosť mysle a vrúcnosť duše, pre ktoré sa tvoja modlitba Bohu veľmi ľúbila. Vypros nám tiež súhlas s vôľou Božou. A ak nám niekedy odoprie Boh to, za čo ho budeme prosiť, vypros nám vytrvalosť v modlitbe, aby sme sa nikdy neprestali modliť. Amen.

(Preložené a doplnené  zo spisu Měsíc Máj, 31 promluva k úcte Panny Márie s příklady od F. Šebestíka z roku 1930 v Prahe)