Choď na obsah Choď na menu
 

Katolícka náuka o Cirkevnej Tradícii

„Čo sa v celej Cirkvi po všetky časy zachovávalo, to pochádza od svätých apoštolov.“ Sv. Vincent Lerinský (5. Stor.)

Ak chceme byť spasení, máme v prvom rade veriť všetko, čo nám Boh zjavil. Kto nás učí to, čo Boh zjavil? Vysvetľovať a hlásať Božie zjavenie nás učí Katolícka Cirkev, ktorú Pán Ježiš ustanovil, aby vysvetľovala a kázala Božie zjavenie všetkým národom. Z čoho učí Kristova Cirkev to, čo Boh zjavil? Náuku, ktorú Boh zjavil Cirkvi, učí Cirkev: 1. Z Písma Svätého a 2. z ústneho podania. Cirkevný snem v Tridente vyhlásil, že Sväté Písmo a podanie majú rovnakú hodnotu a majú sa prijať s rovnakou úctou. (Tridenstký koncil, 4. Zasadnutie, 1546) Toto sú teda dva pramene viery. Písmo Sväté je zbierka kníh, ktoré boli napísané z vnuknutia Ducha Svätého. Kráľ Dávid hovorí o Písme: „Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch.“(Ž 119,105)

Čo je ústne podanie alebo Tradícia Cirkvi? Je to nenapísané Božie slovo, ktoré sa tradovalo od apoštolov. Apoštol Pavol cirkevnú Tradíciu opisuje takto:  A tak teda, bratia, stojte pevne a držte sa učenia, ktoré ste prijali, či už slovom a či naším listom.“ (2 Sol 2,15) Pavol vysvetľuje, že veriaci majú kresťanské učenie prijať nielen v napísanom Božom slove , ale aj v ústne tradovanom slove, ktoré nie je súčasťou Písma.

Niektorí kresťania však tvrdia, že jediný prameň Božieho Zjavenia je Biblia. Isteže, v Biblii, ktorá bola napísaná nám na poučenie (Rim 15,4) je obsiahnuté to podstatné, čo Boh chcel zaznačiť pre našu spásu v mene Pána Ježiša Krista. „Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.“ (Jn 20,31) Apoštol Ján však tiež hovorí, že nie všetko (zo života Kristovho) je napísané v Božom slove. (Jn 21,25)

Samotný Spasiteľ sveta, keď vysiela učeníkov hlásať evanjelium do sveta, dáva im rozkaz: „Choďte a učte!“. Nepovedal im: „Choďte a píšte!“Práve kázaním slova bolo možné učiť tisícky ľudí. Keby mali byť ľudia spasení len čítaním zjavených právd z Biblie, tak to by sa nedalo, lebo všetci by nemali tú možnosť, Biblia ešte nebola napísaná a nie všetci by si ju mohli kúpiť. Veď aj Kristus sám len kázal a nič nenapísal. Preto apoštoli, okrem štyroch, nenapísali knihy, ale len kázali. „Knihami veriacich boli sami apoštoli“, hovorí sv. Augustín. Sv. Pavol zasa píše, že „viera je z počutia,“ (Rim 10,17) a nielen zo samého čítania.

A tak je zrejmé, že mnohé Zjavené pravdy, ktoré nie sú síce v Písme Svätom, ale pochádzajú z apoštolských dôb, majú základ v Cirkevnej Tradícii. Patrí tu napríklad  svätenie nedele namiesto soboty, Ježišovo ustanovenie siedmych sviatostí, krst malých detí (v Písme sú naň narážky Sk 10, Sk 16,33), apoštolské vyznanie viery, liturgické ustanovenia, spisy svätých otcov, vyjadrenia cirkevných koncilov alebo modlitby Cirkvi. Len z Tradície vieme, ktoré knihy patria do kánonu Svätého Písma. (Na počiatku cirkevné spoločenstvá plne prijali len tie knihy, ktoré boli totožné s apoštolským učením a vierou Cirkvi.) V praxi to znamená, že Bibliu treba čítať nielen ako celok, ale aj brať ohľad na jej pravý výklad len podľa Tradície Cirkvi.

Pozrime sa napríklad na otázku slávenia nedele. Biblia nazýva nedeľu ako prvý deň týždňa (Mk 16,2) alebo Pánov deň.(Zjv 1,10)Keby sme držali len Písma, museli by sme ju prestať svätiť, lebo o jej slávení Ježiš nič nehovorí. O jej svätení sa dozvedáme len zo spisov apoštolských otcov.

Sv. Justín vo svojej Apologetike hovorí: Zhromažďujeme sa v deň slnka, pretože je to prvý deň, v ktorom Boh vyviedol z temnôt hmotu a stvoril svet; v tento deň taktiež Ježiš Kristus, náš Spasiteľ, vstal z mŕtvych. Nedeľa sa jasne líši od soboty, po ktorej časove každý týždeň nasleduje a nahrádza pre kresťanov jej obradný predpis. V Kristovej Veľkej noci (Pasche) dovršuje sa duchovná náplň hebrejskej soboty a ohlasuje večné odpočinutie človeka v Bohu. Veď kult zákona pripravoval na Kristovo tajomstvo a to, čo sa v ňom konalo, bolo predobrazom rysu - črty, ktorá sa vzťahuje na Krista.“
     Sv. Ignác Antiochijský vo svojom liste Epistula ad Magnesios píše: Tí, ktorí žili v starom poriadku (SZ), sa obrátili k novej nádeji a nehľadeli už na sobotu, ale žili podľa nedele, dňa Pána, v ktorom je náš život posvätený skrze milosť Pána a jeho smrť.“

Toto sú presvedčivé argumenty, že písané aj ústne Tradované Božie slovo sa navzájom dopĺňajú a vysvetľujú. Kto jedno odtrhne od druhého, zíde z cesty spásy a pravdy na cestu bludov a neistoty.

Na záver nechajme prehovoriť Svätého Cypriána, biskupa z Kartága, ktorý takto potvrdzuje katolícke učenie o ústnom podaní Božieho zjavenia: „Ak niektoré cirkevné učenie nenachádzame vo Svätom Písme, môžeme ho dozaista nájsť cestou Tradície. Ako tí, ktorým vyschýna vodovod, sa vždy približujú k prameňu a touto cestou skúmajú, pokiaľ tečie voda, tak môžeme urobiť aj my: môžeme skúmať dejepisné pramene učenia v predošlých storočiach a tak dôjdeme na otázne učenie.“

Rehoľníci SBM                                     Jarok, 31. 8. 2015