Sväté písmo a ústne podanie (Tradícia cirkvi)
Svätý Anton a cisárov list
Svätý Anton pustovník († 356), ktorý žil na Tébskej púšti, dostal jedného dňa list od cisára Konštantína Veľkého. Jeho žiaci boli nad tým celí udivení, že ho cisár vyznamenal vlastným dopisom. Tu im svätec povedal: „Skôr by ste mali užasnúť nad tým, že nás milý Pán, Kráľ všetkých kráľov, nám úbohým ľudom, poslal dopis, totiž Písmo sväté.“
Bez ústneho podania by sme nevedeli, ktoré knihy patria do Svätého písma
Istý katolík a istý protestant mali spolu učenú hádku o ústnom podaní (Tradícia cirkvi). Protestant tvrdil, že všetko, čo Boh zjavil, sa nachádza vo Svätom písme; ústne podanie, ako druhý prameň Božieho zjavenia, však popieral. Na to katolík hovoril: „Podajte mi svoju Bibliu a ja vám ihneď ukážem, že podanie je potrebné.“ Protestant potom priniesol svoju Bibliu. Katolík v nej listoval a povedal: „Milý pane, ja som si prial Písmo sväté a nie tieto báchorkové knihy.“ Protestant rozčúlene odvetil: „Ale veď je to predsa Písmo sväté!“ Na to katolík hovorí: „Odkiaľ viete, že je to naozaj Sväté písmo?“ Protestant odpovedal: „Že je to Písmo sväté, to viem od svojho otca a od svojich predkov, ktorí ho po všetky storočia ctili ako knihu Božskú.“ Tu zvolal katolík: „Ach! Teraz prichádzate s podaním, aj keď ste ho najprv nechceli uznať!“ Právom hovorí už sv. Augustín: „Neveril by som Písmu, keby mi ho nepredkladala k viere Cirkev Božia.“
