„Volaj ku mne a vyslyším ťa a oznámim ti veľké, nevystihnuteľné veci, o ktorých nevieš.“
(Jer 33, 3)
Istý letný deň sa jeden turista vydal sám na výlet do masívu južných Álp. Rozhodol sa, že príde do malej dediny na úpätí strmých skál na druhej strane hory. Na druhej strane ho po dohode čakala jeho žena v aute. Ale nedočkala sa. Nadišla noc, no nikto sa nedostavil. Skoro ráno sa začala pátracia akcia. Vrtuľník lietal nízko nad rozoklaným, vyprahnutým terénom, ale zbytočne. Dni a noci ubiehali. Vďaka Božiemu vedeniu napokon niekto počul mužov slabý hlas. Zostal skrytý na úpätí haldy sutín, ktoré ho so sebou strhli. Bol vyčerpaný, smädný, ale živý.
Pomaly sa zotavoval a vyrozprával svoje dramatické dobrodružstvo. Krátko potom, ako vyrazil, zablúdil a zachvátil ho strach: „S úprimnosťou som sa znova a znova modlil Otčenáš, tú modlitbu, ktorú Ježiš učil svojich učeníkov. A Boh vo svojom zľutovaní odpovedal.“
Nie je isté, či táto udalosť priviedla turistu k tomu, aby naozaj spoznal Boha ako Toho, ktorý ho nielen zachránil telesne, ale pri ktorom môžeme nájsť ešte oveľa dôležitejšiu záchranu – záchranu svojej duše. Takýmito udalosťami sa Boh často chce pripomenúť. Žiaľ, mnohí zabúdajú na Jeho zachraňujúci zásah, iba čo nebezpečenstvo pominie. Ale nikto by nemal prepočuť Boží hlas!
