„Nebesia rozprávajú o sláve Boha a obloha hlása dielo jeho rúk. Deň dňu o tom podáva správu a noc noci to dáva na známosť.“ (Ž 19, 2-3)
(Z faktov o Vesmíre)
Slnečná sústava
Slnečná sústava pozostáva zo Slnka a veľkého množstva vesmírnych telies, ktoré okolo neho obiehajú. Patrí k nim 9 planét, 141 mesiacov, asteroidy, kométy, veľké množstvo prachu a plynu i približne 10 000 planétok, obiehajúcich okolo Slnka. (Údaje z r. 2003 a 2005).
Obrovské rozmery
Slnko je len jedna z približne 150 miliárd hviezd obiehajúcich v galaxii, ktorú voláme Mliečna cesta alebo Galaxia. Aj Zem je súčasťou tejto galaxie. Mliečna cesta vyzerá ako obrovský disk pozostávajúci zo špirálovitých ramien s priemerom 100 000 svetelných rokov. (Jeden svetelný rok je približne 9, 5 biliónov km – 9, 5.10¹² km – čo je vzdialenosť, ktorú prejde svetlo za jeden rok). Mliečna cesta je iba jednou z približne 100 miliárd galaxií vo vesmíre, ktoré sú súčasťou obrovských kôp galaxií. Slnko, Zem a celá slnečná sústava obiehajú okolo stredu Mliečnej cesty závratnou rýchlosťou 70 000 km/h. Svetlo však prejde za jedinú sekundu 300 000 km. Za hodinu preletí vzdialenosť 1 078 miliónov km. Za jeden rok je to 9, 5 biliónov km – túto vzdialenosť astronómovia nazvali jedným svetelným rokom. V mliečnej dráhe poznáme stovky skupín hviezd – hviezdokopy. Najbližšie k Zemi je hviezdokopa Plejády (nazývaná aj Kuriatka). Súhvezdie je skupina hviezd vytvárajúcich určitý obrazec alebo tvar.
Najjasnejšie objekty na oblohe
Najjasnejšia hviezda je Sírius, ktorý je súčasťou súhvezdia Veľký pes, je asi dvakrát taký veľký a 20 – krát jasnejší ako naše Slnko. No najjasnejší objekt v celom vesmíre je kvazar APM 08279+7658, ktorý je 4 – 5 milión miliárd krát jasnejší ako Slnko.
Slnko
S priemerom asi 1, 4 milióna km patrí Slnko medzi pomerne malé hviezdy. Červený nadobor Betelgeuze je niekoľko stokrát väčší. Aj tak sú ostatné objekty v slnečnej sústave v porovnaní so Slnkom úplné trpaslíky. Hmotnostné zastúpenie: 71, 6% vodíka, 27 % hélia, 1, 4 % ostatných prvkov. Teplota v jadre: 15 miliónov °C. Vonkajšia vrstva Slnka, fotosféra, má hrúbku okolo 300 km a dosahuje teplotu 5 500 °C. Vzdialenosť od Zeme: 149 598 000 km (1 astronomická jednotka). Doba letu svetla – Slnko – Zem: 8, 3 minúty. Gravitácia na povrchu je 28 – krát väčšia ako na Zemi a tlak vo vnútri Slnka je 250 miliónkrát väčší ako na povrchu Zeme.
Mesiac
Priemer Mesiaca je 3 476 km. Jeho priemerná vzdialenosť od Zeme je 384 400 km. Teplota sa pohybuje od – 155 do + 120 °C. Gravitačná sila je tu šesťkrát menšia ako na Zemi. Dva základné typy mesačného povrchu sa delia na „pevniny“(svetlé plochy) a „moria“ (s tmavým povrchom. Sú to rovinaté oblasti, ktoré tvoria takmer 17 % povrchu). Líšia sa však charakterom terénu, ako aj zložením hornín, z ktorých sa pevniny a moria prevažne skladajú. Zo Zeme vidíme iba tú časť prinavrátenej strany Mesiaca, od ktorej sa odráža slnečné svetlo. Ako Mesiac obieha okolo Zeme, postupne pozorujeme rôzne veľkú časť jeho osvetleného povrchu; vzniká dojem, akoby sa podoba Mesiaca menila. V dôsledku vzájomného gravitačného pôsobenia Zeme, Mesiaca a Slnka dvakrát denne stúpa a klesá hladina oceánov. Mesiac sa za jeden obeh okolo Zeme (27, 32 dňa) otočí práve raz okolo svojej osi.
Merkúr
Je planéta najbližšie k Slnku. Nemá takmer nijakú atmosféru, preto je vo dne rozpálený (v kráteroch okolo 350 – 400 °C) a v noci hlboko zmrazený (najmenej na - 170 °C). Je viditeľný voľným okom. Jeho priemer je 4 878 km a jeden deň trvá 58, 6 pozemského dňa. Doba obehu okolo slnka trvá 88 pozemských dní a priemerná vzdialenosť od slnka je 58 miliónov km. Má najväčšiu priemernú obežnú rýchlosť 172 332 km/h.
Venuša
Má najvyššiu povrchovú teplotu. Teplota na povrchu sa pohybuje okolo 480 °C. Kamenistý povrch Venuše je poznačený sopkami, kaňonmi a stuhnutými prúdmi lávy. Venuša sa otáča okolo svojej osi proti smeru obehu okolo Slnka raz za 243 dní, takže „deň“ je dlhší ako „rok“. Atmosféra je bohatá na oxid uhličitý. Atmosférický tlak na povrchu Venuše je 90 ráz väčší ako na Zemi a v jej atmosfére sa nachádzajú kvapky kyseliny sírovej. Priemer je 12 104 km a rok na Venuši je dlhý 225 pozemských dní. Priemerná vzdialenosť od Slnka je 108 miliónov km. Po Slnku a Mesiaci je Venuša najjasnejším objektom na oblohe.
Zem
Zem je jediná planéta v slnečnej sústave, ktorá ma na povrchu tekutú vodu a je geologicky aktívna. Je aj jediným známym miestom vo vesmíre, kde existuje život. Celková plocha povrchu je 509 600 000 km². Obieha okolo Slnka rýchlosťou 30 km/s, čo je 1 800 km za minútu, zároveň sa točí okolo vlastnej osi približne raz za 24 hodín. Najnápadnejším dôsledkom pohybu Zeme je striedanie dňa a noci. Priemer Zeme je 12 756 km a priemerná vzdialenosť od Slnka je 149, 6 milióna km. Vnútorné jadro Zeme je guľa z tuhého horúceho železa a niklu s polomerom okolo 1 000 km. Vonkajšie jadro tvorí vrstva tekutého železa hrubá okolo 2 400 km a je obklopené plášťom horniny hrúbky 2 800 km, na ktorom spočíva zemská kôra, pod kontinentmi hrubá približne 35 km, pod morským dnom 5 – 10 km.
Mars
Štvrtá planéta je rozsiahlou červenatou púšťou. Pustatiny Marsu sú poznačené veternou eróziou, vyskytujú sa tu početné krátery a veľké sopky. Sopka Olympus Mons má základňu s priemerom 600 km a je vysoká 25 km. Atmosféra Marsu sa skladá väčšinou z oxidu uhličitého. Dĺžka dňa je tu podobná ako na Zemi. Má polárne ľadové čiapky ako Zem a striedajú sa na ňom ročné obdobia ako na našej „modrej planéte“. Teplota na rovníku v lete je niekedy až 20 °C, častejšie však zostáva pod bodom mrazu a v noci klesá na – 80 °C. Priemer má 6 794 km a rok tam trvá 687 pozemských dní.
Jupiter
Je najväčšia planéta slnečnej sústavy. Jej atmosféra sa skladá hlavne z vodíka a hélia. Škvrny a zafarbenia na povrchu sú v skutočnosti atmosférické búrky. Z vulkánov na Jupiterovom mesiaci Io vyletúvajú obrovské mračná síry. Priemer Jupitera je 142 800 km, jeden deň tu trvá 9,8 pozemských hodín a jeden rok 11,8 pozemského roka. Priemerná vzdialenosť od Slnka je 778 miliónov km.
Saturn
Saturn je plynná guľa s podobným zložením, aké má Jupiter. Otáča sa tak rýchlo, že sa uprostred vydúva a na póloch je sploštený. Saturnove prstence sú ploché, tenké a skladajú sa z ľadových a skalných častíc. Okolo rovníka sa preháňajú prudké vetry – ich rýchlosť dosahuje až 1 700 km/h. Saturn má spomedzi planét slnečnej sústavy najmenšiu hustotu, celý je vlastne pokrytý obrovským oceánom z vodíka. Rovníkový priemer je 119 300 km. Deň trvá približne 10, 6 pozemských hodín a jeden rok 29, 5 pozemského roku. Jeho priemerná vzdialenosť od Slnka je zhruba 1 427 miliónov km.
Urán
Planéta Urán bola objavená roku 1781. Jej atmosféra sa skladá z vodíka, hélia a metánu. Ako jediná planéta v slnečnej sústave má os otáčania ležiacu približne v rovine obežnej dráhy. Urán má štyrikrát taký veľký priemer ako Zem, má 11 prstencov, ktoré sú len niekoľko tisíc metrov hrubé a skladajú sa z miliónov častíc obiehajúcich okolo rovníka. Priemer je 51 800 km, okolo svojej osi sa otočí raz za 17, 2 hodín. Jeho priemerná vzdialenosť od Slnka je 2 870 miliónov km.
Neptún
Neptún objavili r. 1846 na základe výpočtov vychádzajúcich z gravitačného pôsobenia hľadanej planéty na Urán. Jeho priemer je 49 500 km, jeden deň tu trvá 16, 1 hodín a jeden rok 164, 8 pozemských rokov. Priemerná vzdialenosť Neptúna od Slnka je 4 497 miliónov km. Neptún má atmosféru bohatú na metán, tá smerom k stredu prechádza do tekutého a tuhého skupenstva. Obežná dráha je skôr kruhová. Prstence vidno bežnými ďalekohľadmi. Najnižšia povrch. teplota v slnečnej sústave sa zaznamenala na Neptúnovom mesiaci Tritone: - 235 °C.
Pluto
Pluto bolo objavené roku 1930. Je najmenšia planéta slnečnej sústavy. Nachádza sa najďalej od Slnka. Na povrchu je terén zo zmrznutého metánu, pričom atmosféra je veľmi tenká (priemerná teplota dosahuje – 230°C). Rovina jeho dráhy oproti ostatným planétam je naklonená. Priemer Pluta je 2 300 km a jeden deň tu trvá 6, 4 pozem. dňa, pričom rok je dlhý takmer 248 pozemských rokov. Jeho vzdialenosť od Slnka je 5 915 miliónov km.
V závere týchto faktov musíme s údivom vyznať s múdrym kráľom Šalamúnom: „Lebo z veľkosti a krásy stvorení sa úsudkom poznáva ich Stvoriteľ.“ (Múdr 13, 5).
Túto pravdu potvrdzuje aj Boží poriadok, ktorý určuje a udržuje chod vesmíru. Keby sa napr. planéty odchýlili od svojich dráh, tak by nasledovala hromadná katastrofa.
Informácie sú spracované z kníh:
Kol. autorov: Almanach vedomostí, Bratislava: Reader´s Digest Výber, 2003, s. 14. 17. 22; 24 – 27.
Kol. autorov: Svetové rekordy. Zem, vesmír, zvieratá, rastliny, katastrofy, ekonomika a spoločnosť, doprava, Bratislava : Perfekt, 2005, s. 39 – 41. 44. 48; 52 – 63.
