Aj keby Ťa všetci zradili, ja nie
Potom čo Ježiš hovoril pri poslednej večeri o láske, Šimon Mu položil otázku: „Pane, kam ideš?“ Čo povedal Ježiš? „Kam ja idem, ty teraz nemôžeš prísť. Ale budeš ma nasledovať neskôr.“ Peter nakoniec povedal: „Aj svoj život za Teba položím.“ A Ježiš mu na to odpovedal: „Veru, veru, hovorím ti, skôr, ako kohút zakokrhá, trikrát ma zaprieš.“
Čo asi prežíval Peter, keď mu to Ježiš povedal? Nechápal: Čo to o mne hovorí? Ako zapriem? Veď ja som ochotný aj život obetovať! Keby všetci zradili, ja nie! Peter sa asi smutne pozeral na Pána Ježiša. Pane, čo to hovoríš? Za koho ma pokladáš? Ja že Ťa zradím? Nikdy, ja nikdy. Peter to myslel úprimne, ale nevedel, čo je to ložisko zla, dedičný hriech v nás, ktorý sa skryto prejavuje a ktorý jedine človek pokorný môže odmaskovávať tak, že dostáva jednu ranu za druhou. Jednu facku sprava, druhú zľava. Potom sa naučí pravdivej pokore, pokiaľ je schopný to prijímať a nezatvrdí sa v nenávisti či sebaľútosti alebo vo vzbure voči Bohu. Človek potom v tej pravdivej pokore už nespolieha na seba, ale celkom dôveruje Bohu. Nestačí však len odmaskovať ložisko hriechu a zrady v nás, ale musíme sa tiež stále znova od neho oddeľovať a prijímať vyslobodenie, ktoré je jedine v Ježišovi, v Jeho kríži, v spoluukrižovaní s Ním.
(BKP)