Ak nezostávame v Kristovi, nemôžeme niesť plody
„Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ (Jn 15, 4-5)
Ak nezostávame v Kristovi, nemôžeme niesť plody. Ježiš hovorí: „Bezo mňa nemôžete robiť nič.“ Jedno môžeme robiť – hrešiť. To je v nás naprogramované. Ale pravdivé dobro, to nie sme schopní robiť. Snáď ešte zdanlivé dobro, ktoré je ale prelezené pýchou a nesie ovocie smrti. Ak však máme niesť plody, ktoré majú hodnotu pre večnosť, tak to musí byť spojené s Kristom, s Jeho krížom. Ježiš hovorí: „Ukladajte si poklady v nebi.“ (Mt 6,20)
Ako? Keď príde nejaké utrpenie, namiesto reptania začnime ďakovať: „Bože, ja tomu nerozumiem, ale ďakujem.“ Niekto vás okradne, podvedie, ujde vám vlak, zraníte sa, roztrhnete si šaty… Niekedy sa na každom kroku niečo stane. Človek vyjde z domu a nevie, aké ho čaká nebezpečenstvo, môže chytiť nejakú infekciu, je bezmocný a musí len silou viery ďakovať, pretože rozum to vôbec neprijíma. Ako napr.: Človek dostane chrípku, leží, ešte prichádzajú chmúry, rôzne hlúpe myšlienky. Je to kríž. Človek si musí zmapovať, ako to využiť.
Možno je to za nejaký skrytý hriech, za nejakú pýchu či za prázdne slovo, ktorým človek niekomu ublížil. Môžem to prijať ako očistec, alebo to má byť ako obeť za spásu duší, za prebudenie, že Pán potom skrze to dá nejaké svetlo, požehnanie. Je potrebné jedno: ďakovať! „Nerozumiem tomu, Bože, ale ďakujem Ti za to.“ Inak sa človek začne vzpierať, vyčítať Bohu: „Čo to je? Ja Ti slúžim a čo toto má znamenať?“ Ale treba sa zastaviť! Stop! Pozri sa na seba a Pán ti dá svetlo. Ale pokiaľ človek koná vo svojej logike a prvých citoch, tak sa takýmto myšlienkam hneď otvorí. To je reakcia na bezmocnosť. Reakcia na zlo, ktoré mi niekto urobí, je nenávisť, pomsta, krik. Tu treba žiť prakticky: „Spolu s Kristom som ukrižovaný.“ A človek nechce byť s Kristom ukrižovaný. Zostáva sám, a potom tak aj reaguje a hreší. Mám povedať: „Pane, toto je teraz konkrétne môj kríž – tá tuposť, bezmocnosť. Niečo chcem a nemôžem. Chcel by som pracovať a mám aj pracovať, a nemôžem, nemám čas, prostriedky, pomocníkov...“ Keď tú bezmocnosť človek prijme, Pán dá potom požehnanie a je to skoro hotové. Človek musí počítať s tými zákonmi.
(BKP)