Ako ten, čo sa vzdáva
(Svedectvo)
Istý kresťan rozprával takýto príbeh. Na jeho dvere raz niekto večer zabúchal. Keď otvoril, zistil, že to bol majiteľ podniku, ktorý mal milú manželku a roztomilé deti. Nevedel si však rady s jednou vecou – závislosťou na alkohole. S plačom hovoril: „Zachráňte ma!“ Vtedy kresťan povedal: „Ako vás môžem ja zachrániť? Okovy diabla sú predsa omnoho silnejšie, než aby som ich ja dokázal rozlomiť! Ako mám ja dokázať to, čo ste ani vy nezvládli!... Musíte sa obzrieť za niekým, kto je silnejší než diabol.“ „A kde ho mám nájsť?“ spýtal sa. Tu som vyslovil iba jedno meno: „Ježiš!“ Zdvihol sa a povedal: „Ježiš! Myslíte to naozaj?“ Prikývol som. Potom sme pokľakli a volali k Ježišovi, ktorý ničí dielo satana; volali sme toho Ježiša, ktorý Svojou krvou vykúpil hriešnikov... Bolo to, ako žalmista hovorí: „Z hlbokosti k Tebe volám, Pane!“ Od toho okamihu bola moc diabla zlomená, hoci nastali ešte niektoré horúce zápasy. Keď sme neskôr raz sedeli, povedal mi: „Ani netušíš, v akom som ohrození. Bez Ježiša som v okamihu stratený. Preto sa musím každý deň odovzdávať do jeho rúk. Každé ráno volám k Nemu. A modlievam sa – áno, nevysmej ma - so zdvihnutými rukami.“ „Prečo?“ „Raz som to videl na bojisku. Nepriateľský oddiel sa vzdal po tuhom boji. Bolo dojímavé sledovať, ako všetky zbrane odhodili a prichádzali so zdvihnutými rukami. Vtedy som si pomyslel: Tak vyzerá úplne vzdanie sa. Ajhľa! Ta by som sa chcel úplne odovzdať Ježišovi do Jeho rúk. Utiekam sa každodenne so zdvihnutými rukami, slabý a bezbranný do Jeho zachraňujúceho náručia. Len tak dokážem ešte žiť.“
Tento muž je už dávno na večnosti. Celkom pokojne prešiel tento bojovník údolím tieňov smrti na onen svet, kde Ježiša uvidíme a kde sa všetky boje ukončia.
