Bojujeme za šťastnú večnosť
Tú v čase bojujeme za šťastnú večnosť. Chceme za každú cenu spasiť svoje duše a čo najviac duší, za ktoré Ježiš položil život. Nebo je skutočne náš pravý domov. Tu na zemi musíme bojovať s hriechom, s duchom klamstva i sami so sebou. Starý človek* miluje lož i diabla a chce mu slúžiť. Preto sa musíme zriekať samých seba, toho duchovného systému, duchovnej infekcie, ktorá je v nás a jasne sa rozhodnúť pre Krista. Automaticky však znova padáme do tohto starého systému. Je to, ako by sme váľali kameň do kopca. S hriechom je to, ako keď sa kameň pustí dole. Letí automaticky. Ale hore – to je práca, námaha, boj. Musíme sa postaviť proti svetu, proti diablovi a jeho systému a proti sebe, teda proti hriechu, ktorý je v nás. Až potom sa môžeme svojím duchom, tým najhlbším, čo je v nás, zjednotiť s Duchom Svätým, aby v nás mohol žiť Kristus.
Máme nasledovať Krista, a to znamená prijať tŕňový veniec, sliny, krížovú cestu. S tým musíme počítať a stále mať pred očami cieľ – nebo, ktoré je mojím domovom.
Musí v nás byť hlboko zakorenený postoj: „Chcem byť spasený! Chcem čo najviac ľudí priviesť k spáse. I keby som mal obetovať svoj život, Krista nezradím.“ On povedal: „Kto mňa zaprie pred ľuďmi, (toho) aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.“
Je potrebné, aby sme mali ducha odvahy. I keby z nás sťahovali kožu, vydržím, Ježiš mi dá silu, potom všetko skončí a bude krásne nebo. Potom mi Ježiš povie: „Dobrý sluha; bol si verný nad málom, vojdi do radosti svojho pána.” (Mt 25,23). Máme teda vojsť do neopísateľnej Božej radosti, ako hovorí Božie slovo: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“
Navyše si uvedomme, že táto radosť, toto šťastie bude naveky. Keby sme ten vrchol šťastia, pokoja, slávy, mali prežívať len tisíc rokov a vedieť, že potom skončí, už by to nebolo pravé šťastie. Pretože čím intenzívnejšie človek prežíva nejaké šťastie, bolestnejšie je, keď vie, že ho stratí. Ale toto šťastie je večné. Tí, čo sú v nebi, vedia, že im ho už nikdy nikto nevezme.
(BKP)
*starý človek – biblický pojem pre hriechom narušenú prirodzenosť, dedičný hriech.
