Citáty svätých o vzkriesení Kristovom aj našom
„Všetci ľudia raz so svojimi vlastnými telami vstanú, ktoré teraz za živa majú, aby prijali podľa zásluhy; jedni s diablom tresty večné, druhí s Kristom slávu večnú.“ (Snem Later. IV.)
„(Kristus Pán) po svojom vzkriesení štyridsať dní žil v spoločenstve s učeníkmi svojimi, aby ukázal, aké budú telá naše, keď ich Boh vzkriesi.“
(sv. Ján Zlatoústy, O dôstoj. onoho života)
„Akú výhovorku budú mať tí, ktorí neveria vo vzkriesenie, ktorého obdobu denne pozorujeme v semenách a rastlinách? Najprv musí byť semienko zničené a odtiaľ povstáva život.“
(sv. Ján Zlatoústy, Homil. 65. in Joann., post. med.)
„Všetci ľudia zomrú, a pri konci sveta opäť vzkriesení budú – ako nás o tom poučuje evanjelium sv. Jána (5, 28, 29): „prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho (Kristov) hlas a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie.“
(sv. Alfonz Liguori. Devatero bohosl. pojedn. 5.)
„Pán ustavične ukazuje zmŕtvychvstanie... Pozrime, ako povstáva v prírode vzkriesenie. Už deň a noc nás poučujú o zmŕtvychvstaní. Keď zhasne noc, povstáva deň; deň mizne, a noc prichádza. Ide rozsievač a rozmetáva semeno v zemi; to zajde, a je opäť vzkriesené veľkou mocou múdrosti Božej.“
(sv. Kliment Rímsky, Ep. Ad Corinth., c. 24.)
„Pokiaľ chceme byť pravými kresťanmi, musíme veriť v budúce v tela vzkriesenie, kedy príde Kristus súdiť živých i mŕtvych; avšak nie je márna táto viera naša, i keby sme nemohli dokonale pochopiť, ako sa to stane.“
(sv. Augustín. De Civ. Dei, lib. 20., c. 20)
„Ako je to možné, aby mŕtvy vstal? Veríš v Boha všemohúceho? Pokiaľ veríš, teda vieš, že učinil celý svet z ničoho, a má k tomu teda moc, ako všemohúci. Má k tomu i vôľu, pretože tak povedal a sľúbil.“
(sv. Augustín, Serm. 136. de temp.)
„Keďže je blaženosť posledným cieľom človeka, a na tejto zemi nejde ju dosiahnuť, ustanovil Boh, aby sme ju dosiahli v onom svete, ktorý trvá naveky. Potom by sa človek tejto blaženosti už plne účastným nestal, keby sa jeho duša znova s telom nespojila; lebo bez tela, ktoré je časťou ľudskej prirodzenosti, bola by duša, súc od tela odlúčená, iba časť človeka, nie však človekom celým. Preto teda žiada človek blaženosť svoju v úplnej dokonalosti, keďže inak by jeho túžba úplne vo všetkom nebola nasýtená.“
(sv. Tomáš Akvinský. Qu. 75. a 3. ad 4.)
Literatúra:
F. B. Vaněk, Studnice Boží moudrosti. Encyklopedie výroků Písma svatého a sv. otců. Tiskem a nákladem E. Šprongla v Pelhřimově, 1939.
