Čo so mnou bude po smrti?
Čo so mnou bude po smrti? Čaká ma buď večný život, alebo večné zavrhnutie. To sú vážne veci. Božie slovo hovorí: „..je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd," (Hebr 9,27)
Keď niekto mal ísť len k svetskému súdu, triasol sa od strachu. A my všetci budeme stáť pred Božím súdom a nezahladzujeme za sebou zlo. Čo by urobil ten, kto by mal pri sebe drogy a vedel by, že ak ich u neho nájdu, bude zastrelený? Rýchlo by ich odhodil, zbavil by sa ich. My so sebou nosíme hriech. V hodine smrti s ním však do neba neprejdeme, pretože nás ťahá do pekla.
Božie slovo jasne hovorí: "Odplata za hriech je smrť." (Rim 6,23) Preto ho musíme odhodiť, odsúdiť a dať pod moc Ježišovej krvi, ktorá nás očisťuje od každého hriechu.
Príklad: Do chrámu Nanebovzatia Presvätej Panny v Paríži prišli vojaci. Neprišli, aby sa modlili, len si prezerali architektúru, obrazy atď. Videli, že kňaz adoruje pred Najsvätejšou sviatosťou oltárnou. Kľačal a modlil sa. Blízko neho bola spovednica, a keď niekto prišiel, mohol ho poprosiť, aby ho vyspovedal. Vojaci si povedali, že si urobia zo spovede srandu. Začali sa dohadovať, kto sa z nich pôjde vyspovedať. Jeden hovorí: "Ja idem!" Neverili mu. "Tak sa stavme." "O čo?" "O fľašku šampanského." Šiel teda za kňazom a povedal, že chce ísť na spoveď. V spovednici bol asi 20 minút. Vojaci si už hovorili: "Čo tam tak dlho robí? Mysleli sme, že to bude hneď! "Potom kňaz vyšiel vážne zo spovednice a vzápätí aj vojak. Vyhral síce šampanské, ale len medzi zubami precedil, že nikam nejde, vraj má ešte nejakú povinnosť a utiekol. O čom hovorili v spovedi? Kňaz ho nespovedal. Povedal mu: "Nie ste disponovaný na spoveď. Chceli ste si urobiť zo spovede srandu. Ale viete čo? Vy ste vojak, vy držíte slovo, nie? Sľúbte mi, že sa týždeň budete vždy večer modliť túto krátku modlitbu: Bože, príde čas a ja zomriem, ale mne je to jedno, po smrti pôjdem na súd, to je mi tiež jedno, budem odsúdený na prekliatie, ale aj to je mi jedno. Pôjdem do pekla, do večného ohňa, a mňe je to úplne jedno. To je všetko, ale dajte mi čestné slovo, že sľub dodržíte." Mladý vojak vyčerpaný z takého rozhovoru, chcel odtiaľ čo najrýchlejšie odísť, a tak rýchlo sľúbil, že všetko vykoná. Kňaz ešte dodal: "Ak ma budete potrebovať, nájdete ma vždy tu. Len nezabudnite na dané slovo." Dopadlo to tak, že vojak prvý večer začal, ale asi po štyroch dňoch skončil a išiel na spoveď.
Uvedomil si realitu. Obrátil sa a stal sa horlivým kresťanom. Myšlienka na posledné veci dáva človeku pravú múdrosť.
(BKP)
