Ďakovať a počítať s Bohom
Niekedy je treba mnoho pracovať a nie je čas na modlitbu. Ale keď s tým človek počíta, tak potom, keď je čas na modlitbu, využije ho naplno. Ale i pri práci je potrebné počítať s Bohom: „Pane, to je pre Teba.“ Jednoducho počítať s Bohom v každej veci, ktorú konáme. Pokiaľ sa človek nezastaví, ujde mimo. Ale pokiaľ sa zastaví, Boh dá svetlo i do toho, čo robiť ďalej. Všetky Božie veci i všetky Božie inšpirácie prichádzajú na kolenách. Keď sa človek nemodlí, nič nedostane. Kto sa modlí, ten má vládu, pretože Boh jedná skrze neho. Je to boj s kráľovstvom temnoty. Keď sa pravdivo modlíme a dávame naše problémy Bohu, On skutočne naše problémy rieši. My nechodíme k vešticiam hľadať inšpirácie od diabla. Preto je tak zlé tam chodiť, ich rady sú lžami od diabla. Človeka to šokuje, koľko politikov sa chodí radiť k vešticiam. Ako je to možné, keď sú kresťania? Je to prekliatie na celý národ. Veštice vypadajú, akoby boli kresťanky a ešte vám budú i radiť, aby ste išli k spovedi. Je to rovnaké, ako s vešticou vo Filipách (Sk 16,16n). Chodila za Pavlom a stále volala: „Toto sú služobníci Najvyššieho Boha. Zvestujú Vám cestu k spáse.“ A to robila po mnoho dní. A čo urobil Pavol? Vyhnal toho démona a ona stratila svoju „schopnosť“. Za to potom dali Pavla do väzenia. Ale Pavol a Sílas vo väzení chválili Boha. Vôbec neboli zastrašení: „Áááá, Pane, my už radšej nebudeme nič hovoriť...“ Vôbec nie. Práve naopak: „Pane, Chválime Ťa za to!“ A Boh o polnoci spôsobil zemetrasenie, všetky dvere sa otvorili, väzenský strážnik sa obrátil a celým svojim domom bol pokrstení. Boh i všetko negatívne obráti na dobré. Ale je potrebné, aby sme sa naučili ďakovať a dokázali chváliť Pána, keď prichádza utrpenie: „Áno, Pane, stalo sa nešťastie, ale mohlo byť ešte horšie. Toto je len daň za určité zlo, ktoré som urobil, alebo daň, aby sa nestalo niečo horšieho.“
To zlo mnoho krát poslúži k tomu, aby sa človek zastavil a uvedomil si, že diabol útočí a že je treba sa mať na pozore, pretože hrozí nebezpečenstvo. I keď nám diabol urobí nejakú škodu, Boh to obráti k dobrému, alebo ešte k lepšiemu, pokiaľ my v tom chválime Boha. Keď však začneme nadávať, rúhať sa Bohu, keď prichádza problém, padáme do nevery a vzbury, diabol sa z toho smeje a my sme na tom stále horšie a horšie. Takáto vzbura a pýcha je prirodzene v nás. Preto, i keď by neviem čo bolo, je treba sa zastaviť: „Pane, ďakujem, to je za moju pýchu, to je za moje hriechy. I Keď som v tom totálne bez viny – áno, cítim sa tak, ale čo Ježiš, či bol vinný, keď Ho ukrižovali? I apoštol hovorí, že pokiaľ trpíme nevinne, máme sa radovať, lebo máme odmenu v nebi. Pane, ďakujem Ti za to!“ To je praktické kresťanstvo.
(Byzantský katolícky patriarchát)
