Doba pôstna – doba skúšok
Niekedy je pre nás doba pôstna časom podobným tomu, ktorý prežil Ježiš na púšti. Modlil sa, postil, ale tiež bol pokúšaný od diabla. Aj my v určitých skúškach vnímame útoky Božieho nepriateľa. Nepriateľ pôsobí cez lož. Snaží sa vzbudiť odpor proti tým najbližším a nakoniec aj proti samotnému Ježišovi a Nebeskému Otcovi. Útočí rôznymi rúhačskými myšlienkami a snaží sa na Boha zvaliť zodpovednosť za zlo, ktoré sám spôsobil a ktorého je pôvodcom. Boh dal človeku slobodnú vôľu a rešpektuje ju. Zlo, ktoré spôsobil a pôsobí Boží nepriateľ, aj zlo, ktoré pôsobíme sami sebe, keď sa necháme zviesť svojimi neočistenými citmi, rozumom, žiadostivosťou a pýchou, Boh obracia v dobro, ak sa pred Ním skloníme a snažíme sa pred Ním chodiť v pravde, pokore, disciplíne a láske a nesieme bremená jeden druhého a preukazujeme milosrdenstvo tým, ktorí nám buď vedome alebo nevedome ublížili.
Boh je LÁSKA. On dal za nás svojho Syna (Ján 3,16) a v Ňom máme večný život. „Koho Boh miluje, toho šľahá“ (Žid 12,6) a krížom navštevuje. Kríž má väčšinou duchovný charakter: rôzne neporozumenia, temnota, ktorá nám bráni vidieť východisko, úzkosti, strachy, neistota, vnímanie svojej hriešnosti atď. Krížom môžu byť aj rôzne choroby. Dôležité je, aby sme ich trpezlivo prijímali a mali svoj pohľad upnutý na Ježiša, aby sme šli so svojou bolesťou – krížom za Ním, a nie od Neho! Denne by sme si mali pripomínať Božiu lásku, že Boh nás stále vidí, že nás berie takých, akí sme a takých nás miluje. Iste má radosť, keď sme poslušné deti, ktoré počúvajú Jeho rady, zákony. Ale On dobre vie, že denne sme znova a znova zašpinení hriechom a potom v smútku, ktorý pramení zo sebalásky, žiarlivosti, sebaľútosti atď. On vie, že sotva si dáme dobré predsavzatia, že na ne rýchlo zabudneme, alebo nemáme silu a odvahu sa zaprieť, alebo sa zaprieme a potom to zase niekedy vybuchne a je to horšie ako predtým! Boh nás pozná, On vie, čo v nás pôsobí dedičný hriech – stará prirodzenosť, a napriek tomu Jeho láska k nám nie je zmenšená. On denne trpezlivo čaká na návrat, ako nám to Pán Ježiš prezradil v podobenstve o márnotratnom synovi.
Denne hrešíme svojou nevernosťou, denne sa nechávame oklamať drobnými svojvoľnosťami a denne sa máme vracať do otvorenej náruče nebeského Otca. On dal za nás svojho Syna. Preto uprostred svojich modlitieb, námah i pôstov, ktoré v pôstnom čase prinášate, nezabúdajte, že Boh je láska. Všetky skúšky, počnúc hmotnými potrebami a končiac najskrytejšími útokmi na každého zvlášť alebo aj na celú rodinu, ktoré nesiete vo viere a v spojení s Ježišom, majú pred Bohom nesmiernu cenu. Kiež by každý z vás mohol povedať s apoštolom: „Preto sa radujem, že teraz trpím... čo zostáva do plnej miery utrpenia Kristových, dopĺňam svojím utrpením za Jeho telo, to je cirkev.“ (Kol 1,24) V živote prechádzame aj takými etapami, ktoré by sa dali nazvať Getsemany a Golgota.
Niekedy sa útoky koncentrujú zo všetkých strán, ale treba stáť v čistej viere a v úplnej odovzdanosti ako naša a Ježišova Matka pod krížom. Stáť a veriť v Božiu moc, keď prichádza hodina temnoty a obdobie skúšky. Kiež s Ježišom aj v tejto pôstnej dobe prejdete Jeho smrťou, aby už nezostalo nič, čo by bolo vašim vlastníctvom – žiadne prianie, žiadne vlastnenie, aby tak Jeho nový život, život závislosti od Otca, bol vaším novým programom. To nech vám dá ukrižovaný a vzkriesený Ježiš!
(o. patriarcha Eliáš)