Evanjelium a domorodci
Istý anglicky gróf, neverec, cestoval raz na ostrovy Fidži. Stretol sa tam s akýmsi mohutným, domorodým mužom, ktorému povedal: „Vy ste veľký náčelník, len škoda, že dáte tým misionárom vplývať na seba. Tej starej knihe, ktorej vás to učia, už nikto neverí, a rovnako tak málo veria i historkám o Ježišovi Kristovi. My v Európe sme už všetci lepšie poučení a zanechali sme blud, ktorý ste vy prijali.“
S iskriacimi očami odvetil náčelník: „Či vidíš tam ten veľký kameň? Na tom kameni sme my kedysi roztrieskavali hlavy našich obeti. A či vidíš veľkú pec, ktorá stojí pri ňom? V nej sme piekli ľudské tela, ktoré sme pri svojich slávnostiach pojedli. A tak hľaď teda; nebyť šľachetných misionárov a tej starej knihy, a keby láska Božia v Kristu Ježišovi nebola z nás divochov učinila deti Božie, tak by si viac z tohto miesta neodišiel. Máš veľkú príčinu ďakovať Bohu za evanjelium, lebo bez neho by sme ťa boli zavraždili a hneď zjedli.“ Gróf vraj sklopil oči a neodpovediac ani slova utekal preč.
