Ježiš chce byť v tebe. Daj Mu miesto!
Jedno prajem sebe i vám, aby sme boli v Božej sláve, a k tomu je podmienkou, aby sme strácali svoju dušu pre Ježiša a pre evanjelium. Ak máme bohatstvo svojich myšlienok, pocitov, starostí, čo bolo alebo bude a stále sa tým zaoberáme, tak v našej duši nie je miesto pre Ježiša. Nie je. Je tam miesto pre všetko, iba nie pre Ježiša. Skúste, až sa budete modliť, naozaj sa koncentrovať a uvedomiť si jednu vec: že Ježiš je tu a vidí ma. Alebo si uvedomiť: Uprostred vás stojí Ten, koho vy nepoznáte, ako hovorí Božie slovo. Máme poznať Ježiša. „Pane, daj mi tú vieru, nech verím, že si tu, že si so mnou.“ Ale nech si tiež uvedomím, kde som ja.
Človek môže mať skúsenosť, že Boh robí zázraky, napr. ako apoštol Peter uzdravil paralyzovaného. Potom už len tieň Petrov uzdravoval chorých. Ale to nerobil apoštol Peter, to robil Ježiš, ktorý bol v ňom. A tento Ježiš chce byť aj v tebe – v každom z nás, ale musíme Mu dať miesto, a musíme Mu dať vládu: „Pane, buď vôľa Tvoja.“ Aspoň na modlitbe povedať Bohu, že Mu všetko vydávam: svoju minulosť, budúcnosť, svoje problémy. V tomto momente úprimnej modlitby, v tomto kontakte, keď poviem: „Strácam svoju dušu“, si uvedomím, že to nie je len slovo, ale že za tým je cele moja vôľa, celá moja bytosť, že ja v tejto chvíli aspoň na jednu minútu dávam Bohu všetko. Je to akýsi tréning šťastnej minúty smrti. A na ňu sa máme pripravovať každý deň. Preto, keď 7× opakujeme modlitbu dokonalej ľútosti a 7× opakujeme „Šema Izrael, miluj Boha – strácam svoju dušu pre Teba a evanjelium“, tak si znova uvedomme, aspoň jednu sekundu za deň: „Pane, ja naozaj strácam svoju dušu tak, ako by to bola posledná hodina môjho života.“
(BKP)
