Byzantský cisár Justinián II. († 711), bol zbavený trónu a utekal na lodi k bulharskému kráľovi Trabellovi. V istý deň vzniklo nebezpečné morské vlnobitie a hrozilo, že zahynie i s celým sprievodom. Vtedy dostal radu, aby učinil Bohu sľub, že zo srdca odpustí svojim nepriateľom a že sa im nepomstí. Cisár to prisľúbil; a hľa, more sa utíšilo, cisár si zachránil život, ba pomocou Bulharov si späť vydobyl trón. Lenže ako náhle získal vládu, zrušil svoj sľub a krvavým spôsobom sa pomstil na nepriateľoch. Boh ho však za tieto hriechy znovu pozbavil moci a skrze vladára Filipa bol vrhnutý aj so svojim synom do väzenia. Tam za trest oboch popravili. Kto čím hreší, tým býva i trestaný.
Sv. Karol Boromejský, milánsky arcibiskup († 1584), dostal raz v dopise varovanie, že ho chcú nepriatelia zabiť. V liste boli uvedené aj ich mená. Sv. Karol išiel so svojimi kňazmi do kaplnky a povedal: „Nech je to obeta Bohu prinesená, ktorému za všetko máme ďakovať.“ Potom bolo počuť výstrel. Lenže nepriateľ netrafil. Arcibiskup nedovolil, aby ho chytili a pokojne povedal: „Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.“
