Sľúbený Mesiáš
Španielsko 1554
Svätého Tomáša z Villanuevy, arcibiskupa vo Valencii, v roku 1554 zavolali zaopatriť umierajúceho. Chorý ho s radosťou pozdravil a pokojne začal rozprávať:
„Dôstojný pane, prosil som, aby vás osobne zavolali preto, lebo pred smrťou vám chcem povedať, prečo som sa svojho času zriekol židovskej viery a stal sa katolíkom. Dosiaľ som svoje tajomstvo nezveril nikomu. Teraz by som vás chcel poprosiť, aby ste to, čo vám poviem, po mojej smrti zverejnili na česť Najsvätejšej Prevelebnej Sviatosti Oltárnej.
Moji rodičia ma vychovali prísne podľa židovských zákonov. Náboženskú výchovu som dostal v synagóge. O pravosti židovskej viery som bol hlboko presvedčený.
Jedného dňa ma otec vyslal ako posla na dlhšiu cestu. Sprevádzal ma jeden z mojich najlepších priateľov. Cestou sme sa rozprávali o budúcom Mesiášovi, ktorý sa podľa nášho židovského náboženstva ešte nenarodil. Obaja sme túžili po jeho príchode. Priali sme si ho vidieť a keby to bolo možné, chceli sme sa stať jeho prvými učeníkmi.
Takto rozprávajúc, kráčali sme ďalej. Keď zašlo slnko a nastala tma, s údivom sme pozorovali, ako jedna časť nočného neba zažiarila neobyčajne jasným svetlom. Zdalo sa nám, ako by niekto odtiahol nebeskú nočnú záclonu. S úžasom sme pozorovali tento zriedkavý výjav.
Otec mi často hovorieval, že ak sa mi niekedy v živote pošťastí byť svedkom neobyčajného prírodného úkazu, mám pri tejto príležitosti prosiť Boha o nejakú milosť. Spomenul som si na tieto rady, keď sme kľakli na zem a spoločne prosili milého Pána Boha o milosť vidieť budúceho Mesiáša. Tu sa uprostred žiariaceho svetelného venca objavil lesklý kalich a nad ním svätá hostia.
Spočiatku sme sa preľakli, ale vzápätí sme sa opájali pohľadom na túto nevídanú krásu. Boli sme presvedčení, že je to obraz pravého a jediného Mesiáša.
Pravá viera opanovala naše srdcia, ďakovali sme a velebili Boha za poznanú pravdu. Keď sme sa vrátili z cesty, strach pred rodičmi ma donútil mlčať. Ale len čo som sa stal dospelým, hneď som požiadal o svätý krst a o prestup na katolícku vieru. Čo sa stalo s priateľom, neviem, nemal som o ňom nijaké správy.“
(Prameň: svätý Tomáš z Villanuevy, „De corpere Christi“. In: Mária Haeseleová - Eucharistické zázraky, Genezis 1991)
Súvisiaci článok:
