Katolícky postoj k praktizovaniu pôstu
Keďže prežívame pôstne obdobie, je užitočné, aby sme sa zamysleli nad významom pôstu v kresťanskom živote. Začneme biblickým prehľadom, pridáme tiež postoj svätých a na záver uvedieme zopár konkrétnych rád k posteniu sa.
Pôst v Biblii
Ako vznikla pôstna prax v dejinách spásy? Kniha Genezis hovorí, že pôst ustanovil už Boh v raji; lebo čo iného to bolo než pôstne prikázanie, keď Boh zakázal Adamovi a Eve jesť zo stromu poznania dobra a zla? (Gn 2,17) A práve pre svoju telesnú nezdržanlivosť a neposlušnosť naši prarodičia zhrešili. Svätý Bazil Veľký hovorí: „Pretože sme sa nepostili, boli sme vyhnaní z raja. Preto sa budeme postiť, aby sme znovu do raja vstúpili.“
Keď čítame na stránkach Nového zákona o verejnom účinkovaní Ježiša Krista, zisťujeme, že Pán Ježiš prišiel napraviť to, čo prví ľudia pokazili hriechom pýchy. Pred svojim verejným vystúpením sa Spasiteľ postil na púšti 40 dní. "Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal. A keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, napokon vyhladol." (Mt 4,1-2)Modlitbou a pôstom sa náš Pán pripravoval na veľkú evanjelizačnú úlohu, čím dal príklad i nám, kresťanom. Prvý krok k vykúpeniu sa začal pôstom a bol zavŕšený spasiteľnou smrťou na kríži. Keď sa Ježiš neskôr počas svojho účinkovania premenil na hore Tábor, zvolil si za svojich spoločníkov tých, ktorí kedysi kráčali k blaženosti cestou pôstu a pokánia, totiž Mojžiša a Eliáša. O Mojžišovi, ktorý vyviedol izraelský národ z egyptského otroctva vieme, že sa 40 dní a 40 nocí postil pred tým, než prijal tabule Božích prikázaní. O Eliášovi sa dočítame v Písme, že sa tiež postil 40 dní a nocí, než sa mu zjavil Pán Boh na vrchu Horeb. I my sa máme postiť, aby nám Boh odhalil svoj zámer nielen pre náš život, ale aj pre život tých, za ktorých sme zodpovední.
Keď raz Kristus oslobodil posadnutého od zlého ducha a apoštoli sa pýtali, prečo ho oni nemohli vyhnať, povedal im: „Tento druh sa nedá vyhnať ináč, iba modlitbou a pôstom.“(Mt 17,21) Z toho vidíme, akú dôležitosť v duchovnom zápase proti zlým duchom Ježiš prikladal pôstu. Nasledujme teda Jeho príklad! Z Písma Svätého uveďme niektoré ďalšie Biblické postavy, ktoré vynikali pôstom a modlitbou. Keď bol židovský národ v Perzii vystavený hroziacej záhube, kráľovná Ester sa spolu so svojimi veriacimi postila 3 dni a 3 noci za záchranu národa a Boh ho skutočne vytrhol z rúk nepriateľov. (Est 4,15, 16,20-21) Prorok Joel takto prehováral národ k pokániu, ktorý odpadol od pravej viery v Boha,: "Teraz však – hovorí – Pán, obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom i plačom a nárekom, roztrhnite si srdcia, a nie rúcho, obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu, veď je dobrotivý a milosrdný, trpezlivý a veľmi ľútostivý a môže odvrátiť nešťastie." (Joel 2, 12-13) Pôst a modlitba boli tiež v základoch ľudsky nemožného veľkého diela obrody, ktorý vykonal pre Boží ľud Nehemiáš (Neh 1,4). Skrze obrátenie a pôst bolo zachránené mesto Ninive. „Mužovia z Ninive uverili Bohu, vyhlásili pôst a obliekli sa do vrecovín...Boh sa zmiloval a nepostihol ich nešťastím, ktorým ich zamýšľal postihnúť.“(Jon 3, 5.10) Dnes potrebujeme takýchto mužov na postoch prezidentov, premiérov a biskupov, ktorí si skutočne uvedomia vážny, hriešny stav doby a vyhlásia pôst a modlitby za národy. V Druhej knihe Machabejcov čítame, ako Júdovmu víťazstvu pri Modeine predchádzala modlitba a pôst. „Keď sa to Júda dozvedel, vyzval všetkých, aby dňom i nocou vzývali Pána, žeby ako vždy, tak aj teraz pomohol tým, ktorí boli v nebezpečenstve, že prídu o Zákon, vlasť a svätý chrám; Všetci to robili spoločne a na kolenách prosili milosrdného Pána nepretržite tri dni v slzách a pôstoch.“ (2 Mach 13, 10-12)
V Novom zákone, ako sme už spomenuli, je najväčším príkladom v zachovávaní pôstu Boží Syn. Prvotná cirkev svojho Spasiteľa v tom odvážne nasledovala. V Cirkvi často pôst patril k bohoslužbe, ako čítame v Skutkoch apoštolov: „Ako slúžili Pánovi a postili sa, povedal Duch Svätý: „Oddeľte mi Barnabáša a Šavla na dielo; na ktoré som ich povolal. Oni sa postili a modlili, vložili na nich ruky a prepustili ich.“ (Sk 13, 2-3) A rovnako i posielanie na evanjelizáciu bolo spojené s pôstom. Keď konal apoštol Pavol prvú misijnú cestu, tak s Barnabášom v každej cirkevnej obci ustanovili starších: „modlili sa a postili a odporúčali ich Pánovi, v ktorého uverili.“ (Sk 14,23) Druhý list Korinťanom dáva apoštola Pavla za príklad vernosti Kristovi: „v námahe a lopote, často v bdení, o hlade a smäde veľa ráz v pôstoch v zime a nahote.“ (2 Kor 11,27)
Aké sú účinky pôstu?
- Pôst nám pomáha zahladiť naše hriechy. Skutkami pokánia konanými z lásky k Ježišovi dávame Bohu zadosťučinenie za svoje neprávosti, a práve pôst je popri modlitbe a almužne najhlavnejším skutkom pokánia. Ninivčania pôstom zadržali trestajúcu Božiu spravodlivosť a dosiahli od Boha milosť ušetrenia svojho mesta. Pôst je teda skutok kajúcnosti za naše hriechy a odpykávame si ním časné tresty za svoje neprávosti.
- Pôst nám nielen pomáha zahladiť minulé hriechy, ale aj varovať sa ich v budúcnosti. Svätý Ján Zlatoústy hovorí: „Posti sa, pretože si zhrešil, hľaď na pôst, aby si nezhrešil.“ Pôst je aj dobrou zbraňou proti pokušeniam a zlým náklonnostiam, hlavne proti čistote. Svätý Cyprián píše: „Pôstmi sa vysúša bahno neprávosti, rozpustilosť umŕtvuje a žiadosti nimi ochabujú.“
- Pôst je cesta k cnosti. Pôstom cnosť rastie a silnie. „Pôst je silou mysle, silou duše, ohradou čistoty, obranou cudnosti.“ (Sv. Ján Zlatoústy) Svätí dosiahli tak vysoký stupeň dokonalosti preto, že sa vedeli postiť. „Pôstmi je nám treba vrátiť sa do raja, z ktorého sme túžbou po pôžitkoch boli vypudení.“ (Sv. Oportuna) Kto sa stáva cnostným a dokonalým, vracia sa do raja. Kto sa postí, nemá sa zdržiavať len jedla, ale má sa aj snažiť zanechať hriech. „Pravý pôst spočíva v zdržanlivosti od hriechu.“ (Bazilius)
- Pôst osvecuje náš rozum. Svätý František Serafínsky, skôr ako prikročil k napísaniu svojich rehoľných pravidiel, tak sa najprv dlhšiu dobu postil. Dlhým pôstom sa pripravoval na napísanie Duchovných cvičení aj sv. Ignác z Loyoly.
- Posilňuje vôľu. Pôstom sa kresťan cvičí v sebazápore a v sebaovládaní, lebo pôst „drží na uzde nemiernosť reči a zatvára ústa, krotí chlípnosť a upokojuje cholerický temperament.“ (Sv. Ján Zlatoústy)
- Pôst prospieva aj telesnému zdraviu, zachováva a predlžuje náš pozemský život. Traja mládenci v Babylonskom zajatí na kráľovskom dvore , keď počas 10 dní jedli rastlinné pokrmy, boli čerstvejší a zdravší. Svätý pustovník Nilus sa veľmi postil a dožil sa 95 rokov, sv. pustovník Pavol, ktorý žil o chlebe a vode, 105 rokov, sv. Hieronym 100 rokov. "Pôst Zbystruje úsudok, činí telo sviežím, zbavuje hlavu bolesti a posilňuje zrak." (Sv. Ján Zlatoústy) Písmo naproti tomu hovorí: „Lebo z mnohého jedenia nastáva choroba a pažravosť pritiahne ti bolesť žlče...kto je zdržanlivý, predlžuje si život.“ (Sir 37, 33-34)
- Pôst nám napokon pomáha dosiahnuť večný život. Kto nie je zaťažený pôžitkárstvom, ľahšie sa pozdvihne k Božím veciam. Vidieť to napríklad na bohatom labužníkovi z evanjelia, ktorý sa trápil v pekle, avšak žobrák Lazár sa radoval v lone Abrahámovom. Zaiste príčinou zlého života boháča nebol iba hedonizmus, ale hlavne nevera v Boha a príčinou šťastia vo večnosti Lazára nebola len jeho jednoduchosť, ale jeho živá viera.
Určité zásady pri postení
Je vhodné sa postiť v konkrétne dni (napr. pondelok, streda, piatok – alebo len jeden z nich) a to rôznym spôsobom. Možno sa postiť napríklad o chlebe a vode, alebo chlebe a čaji, a to od rána do večera (18.00 hod), alebo od rána až do budúceho dňa. Samozrejme to závisí na životnom povolaní kresťana a na jeho okolnostiach. Pritom môžeme Bohu priniesť svoj vlastný sebazápor alebo zrieknutie sa nejakej záľuby, či neresti.
Počas pôstu, ak je to možné, je dobré študovať najmä Božie slovo a venovať sa modlitbe. Sv. Bernard z Clairvaux: „Chcem vám povedať niečo ľahko pochopiteľné, niečo čo ste často sami prežili: Pôst dodáva modlitbe dôveru a rozohňuje ju...Modlitba vyprosí silu k pôstu a pôst získa milosť k modlitbe. Pôst posilňuje modlitbu, modlitba posilňuje pôst a prednáša ho pred Božiu tvár.“
Dôležité pritom je vzbudiť si konkrétny úmysel, za ktorý chceme prosiť Boha počas pôstu a uvedomiť si, že utrpenie spojené s pôstom (bolesť hlavy, žalúdka) obetujeme z lásky ku Kristovi. Pôst však iste nemáme preháňať, ale praktizovať ho so zdravou mierou, podľa našich síl a možnosti.
Podstata je táto: 1. Postíme sa preto, aby sme si uvedomili Kristovu bolesť a utrpenie, ktoré pre nás Ježiš vytrpel. 2. Aby sme získali hlbší, osobnejší vzťah k Pánovi Ježišovi Kristovi. 3. Môžeme sa postiť aj v prípade konkrétneho životného rozhodnutia a problému. Pozor! Nepostíme sa preto, aby sme schudli alebo si dokázali, akí sme už „dokonalí“. Svätý Gregor Veľký píše: „Pôstom sa majú vyhladiť telesné hriechy a vôbec nie samo telo.“
K téme o pôste pozri tiež prednášku o. patriarchu Eliáša - http://vkpatriarhat.org.ua/cz/?category_name=video
