Každý deň, každá hodina je veľký dar
Keď si človek uvedomí Božie zasľúbenie: „O čokoľvek budete prosiť Otca môjho v mojom mene, dá vám“, uvedomuje si aj svoju vinu. Dobre viem, čo znamená toto zasľúbenie. Boh to ukazuje a bude to jemne ukazovať každému, kto sa modlí. To slovo „o čokoľvek“ neznamená prosiť o hlúposti. „O čokoľvek… v mojom mene,“ to znamená zjednotenie s vôľou Božou a tiež, aby sme boli, keď prosíme, zjednotení v Kristovi. Človek vie, že má moc zdvíhať duchovné hory, a napriek tomu to robí koľkokrát ledabolo. Chvíľku je vo viere, ale potom niekam utečie myšlienkami, ani nevie ako. Je to boj s roztržitosťou v modlitbe, aby sme stáli pred Bohom vo viere. Ako Mojžiš stál pred Červeným morom a mal palicou udrieť do mora, tak človek v modlitbe stojí pred tým morom zla a má veriť a Kristovým krížom ho prelamovať. A človek to robí aj nerobí, je v tom koľkokrát nedbalý, utratí drahocenný čas na modlitbe a stráca tak milosti...
Ale keď sme si tohto previnenia vedomí, potom by sme nemali mať v sebe ani kvapku nejakého odsudzovania druhých. V dnešnej dobe satanizácie, v dnešnej apokalyptickej dobe, do ktorej nás Boh postavil, máme využívať Božie zasľúbenie, zdvíhať duchovné hory démonov a vrhať ich do priepasti pekelnej, do ohnivého jazera. Nie svojou silou, ale Ježišovou mocou. Máme chodiť vo viere, konať skutky viery. Žiť z viery. Chodiť v Duchu Svätom. Príde smrť a potom večnosť, kde už nebude čas, aby sme mohli pracovať, spolupracovať ako tu na zemi na záchrane duší, byť Ježišovými nástrojmi. Preto každý deň, každá hodina je veľký dar. Kiež by si každý deň aspoň jednu minútu v živej viere prežil úplné odovzdanie sa Ježišovi v modlitbe. Jednu minútu, keď skutočne dáš Bohu všetko a prežiješ zjednotenie s tajomstvom krstu, s Kristovou smrťou. Veď krstom sme boli ponorení do Jeho smrti.
(BKP)
