Každý deň urobiť niečo pre Ježiša
Takéto predsavzatie si môže dať každý. Slúži na to, aby človek trénoval svoju vôľu. Robiť pre Ježiša aspoň konkrétne malé krôčiky, ako deti. Dať si konkrétny záväzok, alebo obnoviť svoje dobré zvyky. Každý deň môžeme Pánovi prinášať malé pokorovanie sa, vedieť odprosiť, aj keď sa do toho človeku nechce, trpezlivosť, malé obete, premoženie nejakého pocitu, sebaľútosti, horkosti, hnevu, chcenie niekomu vynadať... Cvičiť sa v praktickej blíženeckej láske, čo znamená, v znášaní chýb blížnych, v boji s kritickými a povyšujúcimi seba myšlienkami a tiež učiť sa na modlitbe prijímať blížneho v pokore tak, ako sa modlíme pri poklonách: "Bože, daj mi vidieť moje hriechy a neodsudzovať svojho brata (sestru)." Starý človek v nás má totiž zvláštnu normu: vina je u druhého, u mňa nikdy. Má aj svoj zákonník: brvno je v oku blížneho, v mojom nikdy. Takýto systém je v nás a človek ho nerozpozná, kým nezačne robiť kroky proti tomuto systému zla, ktorý drží blížneho, ale drží aj mňa. Starý človek stále chce, aby sa blížny už konečne poučil, aby už bol dobrý, predsa sa mu to už toľkokrát povedalo, ale stále dobrý nie je... Ja však musím začať od seba a nechcieť, aby začal blížny. Často krát si dávame dobré predsavzatia, urobíme si plán na celú pôstnu dobu, nadšene začneme - a na druhý deň je koniec. Preto je dobré si urobiť plán na jeden týždeň a potom v ňom pokračovať ďalší týždeň, alebo ho zmeniť, doplniť. Môžete si urobiť tabuľku na dobu pôstnu ako deti a poznačiť si - Pane, toto som v túto pôstnu dobu urobil alebo urobila z lásky k Tebe. Aspoň málinko, ale pre Teba!
(BKP)