Kde je náš domov, naša otčina?
„V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.“ (J 14, 2-3)
Štyridsiaty deň po svojom vzkriesení Ježiš vystupuje do neba, kde nám rezervuje miesto. Treba si uvedomiť, že nebo je naším domovom, našou otčinou. Môžeme napríklad prežívať túto realitu: Vidieť Krista na Olivovom vrchu, kde sa ukazuje apoštolom s Presvätou Bohorodičkou. Ježiš k nim hovorí: „Je mi daná všetka moc na nebi i na zemi. Choďte ku všetkým národom a získavajte mi učeníkov, krstite ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého.“ (Mt 28,18-19) Potom sa vzniesol do neba a ukázali sa anjeli, ktorí im povedali: „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať." (Sk 1,11)
Ježiš nám rezervoval miesto v nebi. Je to naše miesto. Najlepšie by bolo, keby sme šli na to miesto hneď v hodine smrti, aby sme sa nemuseli trápiť niekde v očistci pre našu ľahostajnosť, vlažnosť a slabú vieru. Má v nás horieť oheň horlivosti, aby sme po smrti boli uchránení od iného ohňa. Každý deň o 15:00 vzbuďme dokonalú ľútosť: „Ježišu, Ježišu, Ježišu, zmiluj sa nado mnou“. Máme tiež milovať Ježiša, uvedomovať si, čo pre nás urobil a žiť tak, aby sme mohli povedať ako sv. Pavol: „Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán, spravodlivý sudca; a nielen mne, ale aj všetkým, čo milujú jeho príchod.“ (2 Tim 4, 7-8)
(BKP)
