Keď človek prestane bdieť, chodiť vo viere
Ježiš hovorí: „Bdejte a modlite sa!“ Boží nepriateľ dokáže aj vo vnútri medzi nami rozbiť vzťahy a zapríčiniť, že jeden druhého zraní. Preto človek musí dávať pozor na vzájomné vzťahy, aj keď ho to často blokuje, pokoruje, brzdí a niekedy úplne paralyzuje dobré a Božie dielo.
Niekedy človek sleduje určitú úlohu, ktorá je Bohu milá, a skutočne aj vo vôli Božej, teda žiadna svojvoľnosť. Ale v určitej etape prestane bdieť, alebo skôr chodiť vo viere, vníma len danú úlohu, napr. že je nutné začať a nezdržiavať sa, zabudne na bdelosť – a zrazu, kto má dokončovať Božie dielo, sa objaví nejaká prekážka.
Boží nepriateľ použije napríklad len malé lipnutie na veci či ne očistenosť a nastane vzájomné zranenie, a to často skutočne kvôli maličkostiam. Ľudia vo svete sú na to už zvyknutí. Nejako si to nepripúšťajú a sú voči tomu ľahostajní, akosi to dokážu prekonávať, snáď práve tým, že sú hodení do víru iných starostí.
Avšak v duši im ďalej zostáva zranenosť, ktorá sa potom prejaví v krízovej chvíli pomstou, a to slovom či skutkom. Jedine chodením vo viere, v neustálom pokorovaní, je možné aj tieto drobné záležitosti spracovávať.
Keď dôjde k určitému vzájomnému zraneniu, treba sa ospravedlniť, ale napriek tomu sa to ešte musí hojiť pokorovaním a láskou. Je to daň za to, že človek nebol v bdelosti. Musíme sa z konkrétnej situácie poučiť aj pre budúcnosť, pretože my chceme Ježiša nasledovať, žiť Jeho evanjelium. On sám povedal: „Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom.“
(BKP)
