Konkrétna abeceda evanjelia
Ako sme boli klamaní rôznymi pohľadmi na Písmo! Zabudli sme žiť Písmo. Ono je návod na život. Čiže začať sa pomaly a vážne učiť konkrétnu abecedu: napr. Ježiš hovorí: „Ak má tvoj brat niečo proti tebe, ty choď a zmier sa so svojím bratom.“ Teda – nastane napätie, napríklad, že brat povie hnevlivé slovo, pokarhá nespravodlivo. On si potom uvedomí, že to nemal, ale teraz je v smútku. Nevie, čo robiť, ako sa ospravedlniť a medzitým napätie rastie. Hovorí sa, mlčať je zlato, ale v tomto prípade mlčať je peklo, ktoré narastá medzi dvoma a preskočí aj na ostatných. Zamračené tváre a pri jednom i druhom sebaľútosť pracuje na plné obrátky. Diabol a starý človek nachádzajú tisíc argumentov proti, vidia ten čin druhého ako vrcholný zločin. Čo robiť? Kto má urobiť prvý krok, alebo skôr, kto je povinný? Povinný je podľa evanjelia ten, komu bolo ublížené. Bolo mi ublížené, a navyše druhý má ešte niečo proti mne!
Ja mám urobiť prvý krok a nie čakať, až to urobí ten druhý! Keď si uvedomím na modlitbe, že mám už ísť, potom keby som sa modlil aj sebe lepšie, a nešiel, som neposlušný Ježišovi! Budem sa modliť, ale modlitba v takej chvíli musí byť iná: postavím sa v duchu pred kríž, uvedomím si Ježišovo učenie ohľadom lásky a odpustenia, môžem ďakovať za pokarhanie a uvedomiť si, že teraz snáď síce som nevinný, ale trpím za skryté hriechy. Uvedomím si, že môj blížny nemal len a len zlú vôľu, keď mi ublížil. On možno chcel moje dobro, alebo jednoducho len presadzovať svoje dobro a nevedel sa vžiť do môjho postoja a ublížil mi bez toho, aby chcel! Tu si uvedomím princíp: „Chcem dobro a napriek tomu konám zlo.“ (Rim 7,21)
To hovorí svätý Pavol a dodáva: „Robí to vo mne ten hriech“ (dedičný). Koľkokrát chcem niečo povedať, povzbudiť a namiesto toho prezradím niečo, o čom som mal mlčať. Inokedy mlčím a práve bola doba, kedy sa zo slova mohli zrodiť, zachrániť duše! Chcem dobro a konám zlo! Áno, denne som klamaný svojimi citmi, svojim rozumom atď. Vari môj blížny nie je tiež klamaný?! Prečo mu pripisovať vždy len zlú vôľu, keď sa ma nejako dotkne?!
Ale keď sa zapriem a po poznaní, čo by som mal urobiť, to urobím (idem za blížnym) a možno neutrálnou vetou mu dám najavo, že sa nehnevám, potom mu pomôžem zbaviť sa toho mraku hnevu, sebaľútosti a klamu a za ten čin Pán vždy dáva svetlo a poznanie! Ako dlho čakať?
„Slnko nech nezapadá nad vašim hnevom“. Teda neodkladať! Odkladom rastie hora prekážok!
(BKP)
