Kristovo nanebovstúpenie a naša spoluúčasť na ňom
Čítajme Sk 1, 6-12; Jn 14, 1-4
Ježiš nám rezervoval miesto v nebi. Je to naše miesto. Tam je náš domov, naša vlasť. Najlepšie by bolo, aby sme na to miesto išli hneď v hodine smrti. Aby sme sa netrápili niekde v očistci pre našu ľahostajnosť, vlažnosť a slabú vieru. Má v nás horieť oheň horlivosti, aby sme v hodine smrti boli uchránení od iného ohňa. Každý deň o 15:00 vzbuďme dokonalú ľútosť opakovaním mena Ježišovho: "Ježišu, Ježišu, Ježišu, zmiluj sa nado mnou hriešnym!"
Máme milovať Ježiša a uvedomovať si, čo pre nás urobil. Žiť tak, aby sme mohli povedať ako sv. Pavol: "Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru zachoval. Teraz je pre mňa pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán, spravodlivý sudca. A nielen mne, ale všetkým, ktorí s láskou čakajú na jeho príchod." (2Tim 4,7-8) Štyridsiaty deň po svojom vzkriesení Ježiš vystupuje do neba, kde nám rezervuje miesto. Je potrebné si uvedomiť, že nebo je naším domovom, našou otčinou. Môžeme prežívať túto realitu: vidieť Krista na Olivovej hore, ako sa ukazuje apoštolom. Je tam aj Presvätá Bohorodička. Ježiš k nim hovorí: "Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte ku všetkým národom a získavajte mi učeníkov, krstiac ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého." (Mt 28,18-19) Potom sa vzniesol do neba a ukázali sa anjeli, ktorí im povedali: „Muži z Galiley, čo tu stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli odchádzať." (Sk 1,11)
(BKP)
