Manifestácia mlčania – rozhovor s prof. R. de Mattei
21. februára sa začne zhromaždenie predsedov biskupských konferencií celého sveta podľa želania pápeža Františka, aby jednalo o téme "sexuálne zneužívanie mladistvých". V predvečer tohto rokovania medzinárodná koalícia laikov Acies ordinata usporiadala v centre Ríma verejnú manifestáciu. Niekoľko otázok zodpovedal prof. Roberto de Mattei, promótor tejto iniciatívy.
Predovšetkým, aký je Váš názor na summit vo Vatikáne, 21. - 24. februára?
Summit je venovaný sexuálnemu zneužívaniu, téme absolútne redukujúcej, pretože ťažká morálna kríza vo vnútri Cirkvi sa neobmedzuje len na problém pedofílie. Javí sa mi to ako škandál, že nie je oficiálne riešená otázka homosexuality, ktorá je oveľa viac rozšírenou ranou ako pedofília a predstavuje jednu z jej príčin. Homosexualita sa nielen praktizuje, ale súčasne terorizuje organizačnými sieťami, ako správne potvrdil arcibiskup Vigano.
To je, ako sa zdá, tiež hlavná téza gay aktivistu Frédérica Martela v knihe Sodoma, ktorá vychádza v týchto dňoch ...
Martelova kniha podľa môjho súdu predstavuje frontálny útok medzinárodnej gay lobby na katolícku cirkev, jej náuku a jej inštitúcie. Martel tvrdí, že na knihe pracoval štyri roky, cestoval do tridsiatich krajín a hovoril s 1500 osobami. Ak je to pravda, určite tak neučiniť na vlastné náklady. Kto ho financoval? Kto organizoval spektakulárne mediálne akcie, že táto kniha vychádza súčasne u najväčších nakladateľstiev v siedmich jazykoch a v dvadsiatich štátoch? A prečo táto kniha vychádza v predvečer vatikánskeho summitu, než aby vyvolala hrozivý tlak na biskupov zhromaždených v Ríme? Tézou knihy je, že ktokoľvek odsudzuje homosexualitu, je homofób, ktorý súčasne skrýva v sebe potlačeného homosexuála. Teda všetci sú homosexuáli, a proti tomu treba bojovať ako proti pokrytectvu, ako tvrdí pápež František, ktorý pochválil autora, že je "gay friendly". Je potrebné "normalizovať" sodomiu vnútri cirkvi, diskvalifikovať tých, ktorí sa stavajú proti takémuto procesu, počnúc kardinálom Burke, ktorý je v jednej vulgárnej kapitole tejto knihy zosmiešňovaný.
Aké sú dôvody na to, že Vatikán minimalizuje problém sodomie u kléru, zatiaľ čo vyzdvihuje pedofíliu?
Dôvodom je zvrátenosť vzťahov medzi cirkvou a svetom. Pre cirkev existuje absolútny a univerzálny zákon Desatora, ktoré nie je možné porušovať, pretože je vtlačený do svedomia každého človeka. Pre svet naopak neexistuje žiadny morálny zákon. Pravidlo spolužitia je odvodené zo 4. článku Deklarácie práv človeka a občana Francúzskej revolúcie, ktorý hovorí: Sloboda spočíva v možnosti konať všetko, čo neškodí druhým. Východiskovým bodom nie je vyšší zákon, ktorý platí pre všetkých ľudí, ale tí "druhí", pokladaní za jediné obmedzenie uplatňovania vlastnej vôle a moci. Štát je najvyšší regulátor individuálnych egoizmov a deliktov, ako je pedofília, je možno odsúdiť (ich) nie preto, že porušujú morálny zákon, ale len preto, nakoľko predstavujú násilie proti nášmu blížnemu. Kto praktizuje homosexualitu alebo konkubína s dospelým, ktorý s tým súhlasí, a neškodí samotnému blížnemu, je teda plne slobodný v uspokojovaní svojich túžob, nech sú akokoľvek nezriadené. Táto osvietenská filozofia je akceptovaná aj najvyššou cirkevnou hierarchiou, ktorá ignoruje pojem mravného zákona a uznáva ako delikty len to, čo stíhajú laické štáty. Výsledkom je, že ak sa jedná o delikty, ako je pedofília, Svätá stolica sa prispôsobuje civilným procesom a rezignuje na vyšetrovanie a stíhanie na vlastný účet, ako je to v "prípade McCarrick". Vec sa javí tak, že pre Františka cirkev, ak chce byť "vierohodná", musí sa prispôsobiť kritériám sveta, namiesto aby bola ich odporcom.
Čo by malo konkrétne robiť najvyššie vedenie Vatikánu, aby sa vystríhali zlyhaniu?
Pastieri cirkvi, ktorí nesú pred Bohom zodpovednosť za svoje stádo, by mali pripomínať, že existuje zákon platný pre všetkých ľudí, ktorý nie je dovolené porušovať, a v dôsledku toho by mali postihovať ťažké hriechy, ako je praktizovaná homosexualita, a tiež zdôrazňovať zanedbávané kresťanské cnosti, ako je čistota, ktoré sú nevyhnutné pre toho, kto zasvätil svoj život Pánovi. František systematicky odmieta reagovať na apely, podnety, dubia, petície a dokonca na korekciu. Ak by sa summit mal obmedziť na problém sexuálneho zneužívania a nepovedal ani slovo k moru homosexuality, ktorý znesväcuje cirkev, keby mal mlčať k homosexuálnym lobby..., tento summit by zradil svoje poslanie. Keby sa obmedzil na označenie nejakého symptómu krízy a pomlčal o jej hlbokých príčinách, ktoré siahajú až do doby koncilu a pokoncilového obdobia, kedy začal proces rozpadu katolíckej morálky.
Heslom vašej manifestácie bolo: V mlčaní preraziť múr mlčania. O aké mlčanie sa jedná?
Múrom mlčania je to, čo nachádzame v cirkvi, kde pápež František vytrvalo odmieta odpovedať na akékoľvek apely, dubia a petície, a dokonca na korekcie, ktoré sú mu predkladané od začiatku jeho pontifikátu. Niektorí odborníci ako Eric Voegelin a Augusto Del Noce definovali zákaz klásť otázky ako charakteristiky totalitarizmu. V stretu utópie a reality sa realita pre diktátorov musí podrobiť utópii. Ide o stratégiu mlčania, z ktorej sa rodia arogancie a ktorá spočíva v ignorovaní všetkých, ktorí sa odvážia, nehovorím postaviť na odpor, ale jednoducho klásť otázky. Mlčať v tomto zmysle znamená odmietať u partnera pravdu, jednoducho preto, že existuje iba pravda silnejšieho. Potom je tu druhý typ mlčania, veľmi rozšírený, mlčanie zbabelcov, pastierov, ktorí sa neodvážia postaviť proti vlkom, ani keď tí vniknú do ovčinca. Na tých sme sa obrátili naším manifestom z 5. januára "Vzchopte sa". Svätý Gregor Veľký v Regola pastorale definuje zlých pastierov ako »nemých psov neschopných štekať« (Iz 56,10). Čo iné je pre pastierov strach povedať pravdu, ak nie obrátiť sa k nepriateľovi chrbtom svojim mlčaním? Diktátori odnímajú slovo, zbabelci odmietajú hovoriť, my chceme prehovoriť, ale slovo je nám odoberané, alebo lepšie povedané, naše slovo nie je prijímané, stojí proti nemu múr mlčania.
Aký je význam mlčania, ktoré staviate proti múru mlčania?
Termín Acies ordinata, ktorý sme zvolili pre našu iniciatívu, má uctiť Pannu Máriu, ktorej bol tento titul priznaný v Piesni piesní (6,3; 6,9) a vyjadruje ideu šíku zoradeného a pripraveného na bitku pokojným a usporiadaným spôsobom. Ako synovia bojujúcej cirkvi chceme prelomiť hrobové mlčanie pastierov Cirkvi k bezprecedentnej náukovej a morálnej kríze. Je to postoj opozície a rezistencie, ktorú vyjadrujeme nie slovom, ale gestom. Naše verejné svedectvo, bojovné a modliace sa, je v skutočnosti slovo. Hovoriť neznamená len pohybovať perami, ale prejaviť navonok svoju vlastnú vieru. Slová prednášané bez viery a proti viere, hovorí Ernest Helo, sú samovraždou slova. Náš symbolický akt je v skutočnosti vyznanie katolíckej viery a chce nahradiť Bohu poctu, ktorá mu bola odmietnutá. Je to navyše výzva predsedom biskupských konferencií, aby niekto z nich našiel tú odvahu povstať na summite, prelomiť mlčanie a povedať pápežovi pravdu. Ak sa tak nestane, naše mlčanie sa bude ozývať v čase ako napomenutie vyjadrené symbolicky obrazom: obrazom vojska, ktoré je pripravené k bitke. Tým, že sa zoraďuje, už bojuje, a tým, že berie do rúk zbraň, už zvíťazilo, pretože od nás nie je požadované víťazstvo, ale boj. Víťazstvo je u Boha, ktorý ho dopraje, kedy a ako chce. Corrispondenza Romana
