Most pri rieke Tay
Veľmi dávno, v noci z 28 na 29 decembra 1879 sa prihodilo vlakové nešťastie. Stalo sa to v Škótskom meste Dundee, ležiacom na pobreží Severného mora. V tom čase pokojná rieka Tay, pretekajúca širokým, sťa obrázok malebným údolím, sa zmenila na nepoznanie. Prišla veľká búrka, ktorá sa opierala do 40 pilierov viac ako trojkilometrového železničného mosta. Celá konštrukcia sa nebezpečne hýbala. Krátko pred mostom vlak zastal. Rušňovodič sa obával, či dokáže, alebo nedokáže prejsť súpravu mosta. Po krátkej chvíli sa rozhodne a vlak sa pohýna. Rušňovodič dúfa, že most je dosť mocný na to, aby odolal búrke. A vtedy sa to stalo. Počuť drásajúci škripot a vrzgot. Silný orkán behom sekundy rúca most aj s vlakom do besnejúcich morských vĺn. S hrmotom uvoľnených častí sa miešajú ľudské výkriky. Všetci cestujúci dúfali, že most vydrží – ale sklamali sa. Zahynuli aj s rušňovodičom, na ktorého sa spoliehali. Nepomohol im, aj keď dúfali, že sa mu podarí šťastne ich dopraviť.
Veľa je tých, ktorí by chceli cestovať do nebeského cieľa, ale spoľahnú sa na takého „rušňovodiča“, ktorý vedie „vlak“ cez kývajúci sa most. Títo ľudia vravia: „Čítal som, alebo od toho, či onoho kazateľa som počul, že sa kľudne môžem spoľahnúť na dobrého Boha, že ten nás prijme a že stačí, aby sme neboli veľmi zlí a snažili sa konať dobro. Veď Boh je samá láska a všetci sme hriešni. Ja som vždy bol veriaci a dokonca som aj pokrstený. Dúfam, že...“
Koľko je takých, čo sa s touto nádejou vydajú cez most, ale ním neprejdú, spadnú do hlbiny miesto toho, aby sa dostali do nebeskej krajiny. Tam totiž vedie len jediný most, jediná cesta, o ktorej Ježiš povedal: "Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“ (Jn 14,6) a na inom mieste Kristus hovorí: „Nie každý, kto mi hovorí: “Pane, Pane,” vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach.“(Mt 7, 21)
(Upravené podľa publikácie O tebe je reč)
