Následky trkotavosti.
Istej dáme zomrela matka. Na jej pohreb potrebovala teda smútočné šaty. Peňazí nebolo a preto zaniesla svoje biele šaty do farbiarne a dala ich prefarbiť. Po uplynutí smútku však potrebovala biele šaty a preto si ich chcela dať vyčistiť a vybieliť. Farbiar jej však povedal:
„Z bielych šiat je ľahko urobiť čierne, ale niet toho človeka, ktorý by z čiernych urobil biele!“ Slová toho farbiara veľmi dobre sa hodia aj na reči ľudské. Druhých očierňovať je ľahko, ale takéto očierňovanie ťažko je naprávať.
Istý kňaz veľa trpel od svojich farníkov, ktorí ho očierňovali, ako len vedeli. Keď ležal na smrteľnej posteli, prišli k nemu dvaja najväčší jeho potupovači a odprosovali ho. Umierajúci bol tým veľmi dojatý a povedal im: „Ochotne vám odpúšťam, ale najprv vyneste tento vankúš na vežu a vypusťte perie do povetria.“ Tí to urobili a potom sa vrátili k nemu. „A teraz choďte“, povedal im „a to rozpustené perie znovu pozbierajte do vankúša. „To je nemožné“, odpovedali oni. „Práve tak je nemožné dnes odvolať všetky tie osočovania a klebety, ktoré ste o mne naroztrusovali. Ja vám odpúšťam, ale vás prosím, aspoň po mojej smrti rozprávajte o mne dobre a modlite sa za mňa!“
Tento prípad krásne ukazuje, aké smutné následky mávajú klebety a trkotavosť. Oveľa menej sĺz by tieklo na zemi, keby si ľudia dávali pozor na ústa. Oveľa šťastnejší by sme boli všetci, keby sme sa navzájom nešpinili a neočierňovali. Trkotavosť a klebetenie je najväčším škodcom pokoja.
Na japonských ostrovoch usadili sa svojho času španielski misionári a s úspechom tam šírili kresťanstvo. Po nejakom čase usadilo sa na týchto ostrovoch aj niekoľko holandských kupcov. Týmto sa nijak nepáčilo, že sú im nablízku misionári. Chceli sa ich zbaviť a preto začali o nich roztrusovať všelijaké nepravdy. Pustili medzi ľud správu, že misionári neprišli do Japonska hlásať kresťanstvo, ale prišli Japonsko získavať pre španielskeho kráľa. Týmto klebetám uveril japonský cisár Tajkosama a začal prenasledovať všetkých misionárov a kresťanov. Dvadsať rokov zúrilo prenasledovanie. Takéto následky mali klebety.
Chráň sa klebetenia! Riaď sa podľa slov Jakuba: „každý človek má byť rýchly, keď treba počúvať, ale pomalý do reči a pomalý do hnevu“(Jak 1, 19). Keď teda musíš rozprávať o iných, daj si pozor na jazyk, lebo „ľudia sa budú v deň súdu zodpovedať z každého daromného slova, ktoré vyslovia.“ (Mt 12, 36). Netrp neláskavé a zlomyseľné reči o iných! Uvedom si, že aj sám (a) si krehký (á) a slabý (á) a aj sám (a) často klesneš a sa pomýliš.
(Z knihy Katolíci vo víre dnešného života od A. Klimena z roku 1937)
