Nebo je blízko!
Nebo je blízko, lebo čoskoro zomriem. Ešte niekoľko rokov, a stanem pred nebeskou bránou. A aj keby som mal žiť ešte sto rokov, aj tie by rýchlo ubehli. Ako silno by ma mala motivovať myšlienka na nebo, ktorá pohla toľko mladíkov a dievčat, aby pohrdli radosťami a pominuteľnými dobrami sveta, aby tak získali večné nebo.
Sv. Bernard mal asi 7 bratov. Všetci sa rozhodli, že všetko opustia, pôjdu do kláštora a budú slúžiť cele Bohu. Mali veľké bohatstvo a premýšľali, čo s tým. Povedali si: "Dáme všetko najmladšiemu z nás." Prišli za ním a povedali mu: "Brat, my sme sa rozhodli, že všetko dedičstvo, čo máme, všetko dáme tebe." On sa na nich pozrel a povedal: "Vy ste ale chytrí! Vy chcete večné nebo a mne tuná dáte pozemské kráľovstvo? Ja chcem tiež nebeské kráľovstvo! Načo je mi ten majetok?" Nakoniec aj ich otec išiel po smrti svojej manželky do kláštora. Oni naozaj horlili pre Krista, skutočne prežili duchovnú obnovu.
Toľko svätcov naplnila myšlienka na nebo ohnivou horlivosťou, aby krátky čas dobre využili a zhromaždili si poklady pre nebo. Táto myšlienka na nebo vzbudila ducha kajúcnosti u toľkých pustovníkov. Raz sa pýtal svetácky človek istého kajúcnika, ako môže byť pri takej prísnosti ešte veselý? Odpovedal mu: "Pozri sa tam do toho kúta. Vidíš tam niečo?" Odpovedal: "Nič tam nevidím." "Ale tam niečo je. Je tam diera z mojej chatrče. Skrze otvor vidím kúsok blankytného neba. Pritom si myslím: Ešte niekoľko rokov a budem v nebi, kde bude koniec všetkým bolestiam. Tam ma čakajú večné radosti."
Je potrebné, aby sme pamätali vážne na nebo, ktoré nám Boh pripravil. Radostná nádej naň musí zapáliť moju horlivosť.
Zamysli sa: Čo som doteraz vykonal pre nebo? Možno úplne málo alebo takmer nič. Pri tom však, ako som sa pachtil za pominuteľnou odmenou, pozemskou slávou a vyznamenaním! Koľko tam som dal energie!
Preto chcem teraz využiť každú príležitosť. Nič mi nesmie byť ťažké. Budem sa držať Kristovej rady: "Zhromažďujte si poklady v nebi." (Mt 6,20)
(BKP)
