NEW AGE = okultizmus
(Obsah článku pochádza od MUDr. Judit Erdélyi)
Agenti New Age sa snažia vytvoriť sieť, ktorá by obsiahla celý svet. Ich cieľom je zasiahnuť všetky oblasti života. Nachádzame ich vo výtvarnom umení, v hudbe, vo filozofii, v nových prúdoch psychológie až po tanatológiu (náuka o príčinách a príznakoch smrti). Okultizmus svojimi metódami zjednocuje všetky oblasti života. Ponúka kurzy astrológie, spojenie s neviditeľným svetom, reinkarnáciou, prútikárstvo, okultné videnie, magické činnosti apod.
Čo je okultizmus?
Okultnými nazývame všetky metódy a praktiky, ktoré sa snažia nadviazať kontakt s neviditeľným duchovným svetom, tzv. nadprirodzeným svetom, spôsobmi, ktoré sú Bohom zakázané. Pojem „okultný“ znamená tajný, skrytý, nadprirodzený. Slovo je latinského pôvodu, gréckym ekvivalentom je „mystický“. V podstate oba výrazy znamenajú „tajné učenie“. Medzi okultizmom a mysticizmom vlastne nie je rozdiel. Keď človek opustil Boha, stratil nielen osobný vzťah, kontakt s Bohom, ale stratil aj bezprostrednú budúcnosť a dokonalú ochranu. Strata týchto pokladov zanechala v človeku mučivý smäd a nespokojnosť, hoci často ani sám človek nevie, čo mu chýba. Nepriateľ namiesto stratených pokladov ponúka niečo podobné, ale zo svojich pokladov. Až sem siahajú korene okultizmu.
Satan ponúkol človeku na uhasenie smädu miesto uctievania Boha – modloslužbu, namiesto bezstarostnej budúcnosti - veštenie, mantru, na svoju ochranu – čarodejníctvo, mágiu. Človek si nevšíma Božiu lásku, ktorá chráni, ale prekračuje hranice a oddáva sa okultizmu. Človek sa pod vplyvom okultizmu stáva nevedomým, naivným, neopatrným. Nevie, že je hračkou v rukách veľmi cieľavedomého, osobného nepriateľa. Som presvedčená, že okultisti a ich zástancovia sú tak isto oklamanými obeťami nesmierne šikovného zásahu satana. Podstatou okultizmu je, že satan ponúka človeku niečo zdanlivo dobré, potrebné alebo zábavné. V oblečení toho zdanlivo dobrého „zaklope“. Zvlášť obľubuje maskovanie – „ovčie rúcho“ (Mt 7, 15) alebo „anjela svetla“ (2 Kor 11, 14). Určite nie je náhoda, že v Budapešti sa propaguje „nadprirodzený“ liečiteľ menom Adam „Luca“. Preoblečený sa nasťahuje k nič netušiacemu vrátnikovi a po uplynutí určitého času ho olúpi, zničí a nakoniec zabije.
Prvky okultizmu
V programe a metódach hnutia New Age naozaj nachádzame všetky prvky okultizmu:
- Pojmy a výrazy pochádzajú z tzv. „vedy“ astrológie, t. j. veštenia z hviezd.
Vedeckým pozadím je parapsychológia, čo nie je nič iné, ako moderná forma špiritizmu, ktorá sa prispôsobila dnešnému človeku. Ak si zalistujeme v lexikóne zástancov New Age, nájdeme prekvapujúce definície:
Parapsychológia je novým pomenovaním pre staroveké, dnes už zastarané nelogické termíny okultnej vedy. Alebo inak: „parapsychológia“ nie je ničím iným, ako ušľachtilejšia forma okultných vied.“ (Michele Curcio: Parapsychológia od A po Z, str. 233).
Parapsychológia je krycím menom na pomenovanie okultných vied 21. storočia. Nové pomenovanie každý veľmi dobre pozná, znie vedecky! Keby sa Silvova kniha „Kontrola mysle“ volala Okultizmus alebo Špiritizmus, mnohí ľudia by sa ľahšie zorientovali v tom, čo kniha ponúka a nenaleteli by.
Parapsychológia ako „vedecká“ metóda skúma para normálne duševné funkcie. Skúma existenciu nadprirodzena a možnosť nadviazania spojenia s ním.
3. Propaguje sa ako od náboženstva nezávislá veda, ale v podstate mieša každé náboženstvo. Cez náboženský synkretizmus vedie k jednotnému svetovému náboženstvu panovania antikrista: „Celá zem obdivovala šelmu, klaňali sa drakovi...“ t. j. satanovi (Zj 13, 4-8).
4. Kresťanská maska hnutia New Age je obzvlášť klamlivá, lebo používa typické kresťanské pojmy, ktorých obsah nemá nič spoločné s biblickým vysvetlením pojmov. Zjednodušene – vypožičali si dobre známe biblické pojmy, olúpili ich o pôvodný význam, obliekli do vlastného významu. Slúži ako návnada na pomýlenie nič netušiacich kresťanov. Pozrime sa na niekoľko výrazov z New Age a porovnajme si ich s pôvodným, biblickým významom.
- Pod pojmom Boh sa rozumie všadeprítomný neosobný boh, kozmická energia, všemohúca sila. Teda nie osoba Všemohúceho Boha Stvoriteľa, ktorý stojí nad svetom, ktorý sám stvoril. (Všimnime si, ako tento prvok použili svedkovia Jehovovi v „Preklade nového sveta Svätých písiem“: „...a Božia činná sila sa vznášala nad vodami.“ Nahradili Božieho Ducha činnou silou).
- Spomínajú aj „Ježiša“, ktorého nepovažujú za Syna živého Boha, za jedinú cestu k Otcovi. Podľa nich je Ježiš piatou inkarnáciou Budhu, „kozmický duch svetla“, „Učiteľ sveta“, ktorý ľudstvo dovedie do stavu pokoja a blaženosti. To sa viac podobá na toho, koho Biblia nazýva antikristom, než na Ježiša z Nazaretu.
- Hriech nie je stav oddelenia od Boha, ale chyba v sebarealizácii.
- Viera nie je dôvera v Boha a v spasenie, ale pozitívne myslenie.
- Modlitba nie je vzťah so živým Bohom v mene Krista, ale zahĺbenie sa do vlastného vedomia. Je autosugesciou a vizualizáciou, ktorá plní ľudské túžby, želania. Ide o hinduistickú meditáciu, v skutočnosti otvorenie sa svetu démonov.
- Obrátenie sa nie je prijatie Kristovho spasiteľného diela, ale je transformáciou, cieľom ktorej je formovanie človeka pre novú jednotnú svetovú ríšu. Ľudia sa majú stať poslušnými občanmi „jednej mysle“ (Zjav 17, 13).
- Pod spasením sa nemyslí vykupiteľské dielo Ježiša Krista. Ide o oslobodenie mysle, výsledkom čoho je nadzmyslové vnímanie. „Spasenie“ sa prirovnáva k „osvieteniu“, ku komunikácii s nadprirodzenými démonickými bytosťami.
Následky pôsobenia okultizmu
Dôverčiví odvážlivci, ktorí skúšajú praktiky okultizmu, platia ohromne vysokú daň, lebo tým ohrozujú svoju večnosť.
- Prvým charakteristickým dôsledkom pôsobenia okultizmu je, že človek nie je schopný veriť, uznať Božiu pravdu. Nie je schopný v pokání sa pokoriť a obrátiť sa. Stáva sa väzňom na samotke. Zo začiatku sa zväčša ani necíti byť väzňom. Slepo a tvrdohlavo sa drží svojich omylov, nevidí a nevníma svoje okovy. Podľa Biblie: „V nich zatemnil boh tohto sveta myseľ...“ (2 Kor 4, 4).
- Praktizovanie okultizmu môže vyústiť do ťažkých duševných porúch, depresií.
- Sprievodnými znakmi spomínaných porúch môžu byť myšlienky na samovraždu, na zavraždenie iného, krádež, rúhanie. Ale tiež bezdôvodný strach, fóbie, halucinácie, citové sklamania, náladovosť, hlboké depresie, návaly hnevu, rozbíjanie, agresivita, často nevera, problémy v oblasti manželského a pohlavného života a mnohé iné anomálie.
- Po jednej prednáške prišla za mnou zúfalá matka, ktorej dcéra podľahla metóde kontroly mysle. Dievča sa zmenilo, je agresívne, má seba zničujúce sklony. Z času na čas má také návaly hnevu, že dovtedy udiera hlavou o roh skrine, kým nezačne krvácať.
Do mysle takéhoto človeka sa dostanú cudzí, zlí duchovia a využijú svoju príležitosť. Je to skutočne tak: „Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti“ (Ef 6, 12).
- Človek „posadnutý okultizmom“ stráca „pokoj“. Má nutkanie rúhať sa a slovami hrešiť počas bohoslužieb alebo modlitby, to je charakteristický znak nákazy. Jeden kazateľ to zažil na vlastnej koži. Masážou chodidiel sa pokúsil liečiť opakovaný zápal dutín. Zápal síce nevyliečil, ale jeho duchovný život sa ocitol v troskách. Keď s liečením prestal a ako hriech to vyznal živému Bohu, jeho život sa vrátil do normálnych koľají.
Mám kamarátku, psychiatričku. Pravdivosť týchto tvrdení potvrdzuje nespočetne veľa smutných a odstrašujúcich prípadov. O tom sa ale v takých knihách ako „Kontrola mysle Sylvovou metódou“ nepíše!
Zástancovia Sylvovej metódy, jogy, masáže chodidiel, liečenia skladaním rúk, rôznych uvoľňovacích techník, reiki a tiež aj ľudia využívajúci služby vykladačov kariet, veštcov, vyvolávačov duchov sú vyhľadávačmi kontaktov s duchovným svetom. Zo začiatku nie je problém s týmito „duchmi“. Sem – tam sa objavia v ich živote a nezdajú sa byť zlými alebo strašidelnými. Podľa jedného príbehu sa takýto „duch“ objavoval v podobe láskavého manžela, ktorý už bol mŕtvy. Kedykoľvek sa manželka pozrela do zrkadla, vždy ho videla za chrbtom. Po nejakej dobe sa však začnú meniť, prikazujú nám robiť strašné veci. Niet divu, že týchto nešťastníkov ovládne smrteľný strach. Už by sa radi zbavili týchto „duchov“, ale vysvitne, že ich neovládajú. Rozkazujú vpustené bytosti, ktoré nie sú ochotné odísť!
Čo sľubuje José Sylva? Kto slúži komu? Svoje obete privedú na pokraj šialenstva, ojedinelé nie sú ani prípady samovraždy. Áno, „zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a hubil...“ (Ján 10, 10).
Teda, kto koho ovláda? Človek sa stáva majetkom nadprirodzených síl, tie ho povýšia na boha. Alebo sa stávajú len biednou hračkou v rukách satana?
Dnes ešte trvá čas milosti! Ježiš Kristus ešte ponúka vyslobodenie z tohto väzenia. Oplatí sa čím skôr uchopiť ponúkanú pomocnú ruku Ježiša Krista.
Čo môžeme robiť? Ako sa môžeme chrániť?
- Je na čase uviesť poznatky do praxe. Nepraktizujme takého nebezpečné metódy ani na sebe, ani na blízkych.
Ak sme sa v minulosti už raz zaplietli do okultizmu, s pokáním to vyznajme pred Bohom a Ježišom Kristom. Priznanie hriechu znamená, že pred Bohom uznávam za hriech to, čo On nazýva hriechom a prosím o Jeho odpustenie. Urobme to oficiálne prostredníctvom duchovného pastiera – kňaza*, veriaceho človeka, ktorý s tým má skúsenosti. Tie sú potrebné na uzavretie hraníc pred okultizmom. Je to nevyhnutné preto, aby v budúcnosti nebol človek ľahko napadnuteľný zo strany nepriateľa. (Viac v knihe Ezoterika od Dr.Theol. L. Gassmanna, MSEJK, 2014)
To isté platí aj pre nevedomé praktizovanie okultizmu. Nestačí sa len rozhodnúť, že to už viackrát nebudem robiť. K oslobodeniu často vedie tvrdý modlitebný zápas veriacich. Pavol o tom hovorí v príhovore k Aténčanom:
„Ale na časy tejto nevedomosti nehľadí Boh, no teraz dáva zvestovať ľudom, aby sa všetci všade kajali“ (Skut 17, 30).
- Zaraďme sa do aktívnej duchovnej práce. Ale nie tak, že budeme upozorňovať, argumentovať a presviedčať. Silným argumentom je modlitba. Je nenahraditeľná, aby sme dosiahli výsledok. Možno bude stačiť menej hovoriť druhým, keď o to viac budeme hovoriť o druhých Pánovi. Ak niekomu nemôžem hovoriť o evanjeliu, lebo to odmieta, o to viac musím o ňom hovoriť Ježišovi Kristovi. On má každú moc dvere zatvoriť alebo otvoriť.
(ERDÉLYI, JUDIT: Otváranie dverí, ale komu? Bratislava, 2015. s. 70 – 75.)
*(V prípade katolíckeho veriaceho je potrebné po osobnom súkromnom pokání sa ešte vyspovedať z hriechov okultizmu. No je to treba učiniť pred pravoverným katolíckym duchovným pastierom, ktorý udeľuje platné sv. sviatosti).
