O Bohu Stvoriteľovi (II. časť)
Verím v Boha, Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného (Krédo)
Zázraky v ľudskom tele
DNA
Pokiaľ prosté molekuly vody vytvárajúce ľadové kryštáliky udivujú svojou skvostnou štruktúrou, uvážme dômyselný design v pozadí veľkých zložitých molekúl, ako je DNA. DNA obsahuje plán každej formy života a je zďaleka tým najbohatším mechanizmom uchovania informácii známych vo vesmíre. Množstvá informácii obsiahnutých v DNA o veľkosti špendlíkovej hlavičky, by zaplnili komín kníh 500 krát vyšší, než je vzdialenosť zo Zeme na Mesiac!
DNA si možno predstaviť ako knihy obsahujúce informácie, ktoré môžu byť prečítané pomocou určitého jazykového systému. Vedci dnes vedia, že jazykový kód má svoj pôvod jedine v inteligencii a informácia pochádza jedine z informácie. Nikdy sa nestalo, že by hmota vytvorila kód alebo že by hmota vytvorila informáciu.
DNA je trojrozmerná molekula replikujúca sama seba. Každá molekula DNA je schopná rýchle a efektívne vytvoriť identickú kópiu. DNA má svoj program, ktorý dokáže objaviť a opraviť chyby v replikácii. Tieto sofistikované schopnosti ďaleko presahujú ľudské prostriedky. DNA sa teda môže sama opravovať. Sú tu zvláštne proteíny nazývané enzýmy, ktoré putujú pozdĺž molekuly DNA, hľadajú chyby a minútu po minúte, sekundu po sekunde ich opravujú. Ide o edičnú aktivitu enzýmov. Rovnako ako editor číta noviny alebo knihu, aby v nich hľadal chyby, tieto zvláštne enzýmy putujú pozdĺž DNA a neuveriteľne zložitými spôsobmi chyby opravujú.
A napriek tomu je i molekula DNA jednoduchá v porovnaní s bunkami. Všetok život spočíva v bunkách. Každá bunka funguje ako miniatúrne mesto.
Človek má počiatok v jednej bunke veľkosti bodky na konci vety. Táto bunka vie, ako vystavať telo so 100 biliónmi buniek tisícov rôznych druhov, pričom každá z nich je zložité nano chemické zariadenie, presahujúce našu schopnosť pochopiť jeho fungovanie. V sebe má zabudovaný manuál s inštrukciami, manuál od výrobcu, ako vystavať a prevádzkovať každú časť tohto neuveriteľného tela. A týchto 100 biliónov buniek, z ktorých sa telo skladá, pracuje spolu ako jedna jednotka!
Srdce
Každú sekundu dňa každá bunka v našom tele potrebuje kyslík. Viac ako štyri litre krvi musí prebehnúť asi 100 tisíc kilometrov tepien, žíl a vlásočníc (to je viac než dvakrát okolo zemegule). Obehnú celé naše telo za necelú minútu. Tak má 300 gramové srdce obrovskú úlohu: celý tento systém poháňať.
Všetko začína úderom srdca, ktoré čerpá okysličenú krv z pľúc. Od okamžiku, kedy sa prebudíme, naše srdce uderí viac než 20 000 krát. Keď krv vychádza zo srdca, prenášajú zásobu kyslíka stále užšie cievy, až sa nakoniec dostane do vlásočníc. Tie sú tak tenké, že červené krvinky, majúce v priemere 2 stotiny milimetra, musia prechádzať po jednej.
Po našom tele sa rozbieha asi 10 miliárd kapilár, takže orgány nemajú ďaleko k čerstvej zásobe kyslíka. Kysličník uhličitý musí z tela odísť a žily sú veľmi dôležité kanalizačné potrubie, ktoré odnáša krv do srdca a potom do pľúc, kde sa čistí.
Čím viacej kyslíka naše bunky spaľujú, tým rýchlejšie srdce bije a krvné cievy ich musia rozvážať viac. Keď jeme, hrnie sa nám krv do žalúdku, a keď beháme, tak do svalov. Dokonca, i keď čítame, mozog musí dostávať viacej kyslíku.
Krv neobsahuje len kyslík. V každej kvapke krvi sa nachádza 400 000 bielych krviniek. Tie bojujú s infekciou, stále hliadkujú a vyhľadávajú cudzie telesá ako vírusy, baktérie a interné hrozby (napr. rakovina) a napádajú ich. Avšak nie vždy zvíťazia, a pokiaľ sú porazené, môže napr. melanóm začať nekontrolovateľne rásť.
Srdce je v podstate svalnatá pumpa, aj keď ju z tela odstránime, dokáže fungovať sama. Geniality srdca spočíva v jeho bunkách. Milióny týchto buniek bijú v súlade. V mnohých tkanivách nášho tela sú bunky, ktoré sa dajú „vycvičiť“ na inú úlohu (dokonca i na „opravy“ srdečného svalu).
Kosti
Kostí máme asi 206. Sú dosť silné, aby udržali 20 násobok našej telesnej váhy. Ľahké, že sú nakrátko schopné prekonať gravitačnú silu, a tak pružné, že dokážu absorbovať neuveriteľné nárazy. Sú prepojené takým spôsobom, že nám poskytujú prakticky nekonečný rozsah pohybu. Tvoria asi 15 % našej hmotnosti a určujú náš tvar. Kosti sú to jediné, čo po nás zostane.
Vo vnútri kostí je kostná dreň. Práve tu sa každú minútu vytvára 120 miliónov červených krviniek a 7 miliónov bielych krviniek. Sú odtiaľto rozoslané do celého tela. Na povrchu špecializované bunky vytvárajú nové vrstvy nové kosti a druhé robia opak a odstraňujú tie staré. Takto kosti behom našej mladosti rastú a zostávajú pevné, keď rast prestane. Keby sme vysali všetku kostnú dreň, videli by sme, že kosť sa skladá hlavne z dvoch zložiek: minerálu fosforečnanu vápenatého a proteínu kolagénu. Bez pružného kolagénu by boli kosti krehké ako sklo a bez fosforečnanu vápenatého by boli mäkké ako guma. Ale spoločne sú dosť ľahké, aby mohli prevádzať pohyby, dosť silné, aby ochránili naše vnútorné orgány a dosť odolné, aby vydržali po celý život.
Oko
Ľudský mozog sa skladá približne z 12 miliárd buniek a vytvára 120 biliónov prepojení. Svetelne citlivá sietnica obsahuje viac než 10 miliónov foto receptorových buniek. Tieto bunky zachycujú svetelný obraz upravený šošovkou a premieňajú ho na zložité elektrické signály. Tie sú potom odosielané do zvláštnej oblasti mozgu, kde sa premieňajú na vnem, ktorému hovoríme videnie.
Hoci dnes máme úchvatnú výpočtovú techniku, výkon ľudskej sietnice zostáva bezkonkurenčný. V skutočnosti simulácie 10 milisekúnd (jedna stotina sekundy) úplného spracovania trebárs len jednej nervovej bunky sietnice vy vyžadovalo 100 násobné riešenie asi 500 súbežných, nelineárnych diferenciálnych rovníc a super počítač Cray by na spracovanie tejto úlohy potreboval aspoň niekoľko minút. Vzhľadom k tomu, že existuje 10 miliónov alebo i viac takýchto buniek, ktoré spolu vzájomne zložitým spôsobom komunikujú, trvalo by to superpočítaču Cray minimálne 100 rokov, aby spracoval to, čo sa deje v našom oku mnohokrát za sekundu.
Ak je superpočítač zjavne dielom inteligentného plánu, ako omnoho zjavnejšie je dielom inteligentného plánu oko? Dôverčivosť človeka musí byť pekne namáhavá, pokiaľ sa domnieva, že jemne vyvážené systémy, ako sú niektoré zmyslové orgány (napr. oko), mohli byť vyvinuté náhodnými mutáciami.
Teória náhodného vzniku
Neexistuje spôsob, ako merať pravdepodobnosť náhodného výskytu u niečoho tak zložitého, ako je oko, existujú však spôsoby, ako vypočítať pravdepodobnosť náhodného výskytu jednotlivých proteínových molekúl, ktoré sú pre život nevyhnutné. V ľudskom tele bolo identifikovaných viac než 100 000 rôznych druhov proteínov, z nich každý má svoje jedinečné chemické zloženie, nevyhnutné pre vlastnú funkciu.
Chemické zloženie proteínov závisí na usporiadaní aminokyselín. Existuje 20 druhov aminokyselín, ktoré sa používajú ku konštrukcii proteínov všetkých živých organizmov. Tieto aminokyseliny sú spojené dohromady svojimi koncami, aby vznikla jediná makromolekula proteínu. Priemerný proteín sa skladá z reťazca 500 aminokyselín. Počet kombinácii 20 druhov rôznych aminokyselín v takomto reťazci je prakticky neobmedzený. Každý proteín v našom tele, pokiaľ má správne fungovať, však musí obsahovať špecifickú sekvenciu aminokyselín. A práve skompletizovať aminokyseliny do presnej sekvencie pre každý proteín je úlohou genetického systému v našich bunkách.
Sekvencia aminokyselín proteínov vyjadruje informáciu – podobne ako písmena abecedy môžu byť usporiadané do viet. Nepravdepodobnosť náhodného zostavenia jednej zo základných bielkovín života je možné odvodiť s porovnaním s pravdepodobnosťou náhodného zostavenia písmen abecedy tak, aby sme vytvorili iba jednoduchú vetu v angličtine. Pokúsili by sme sa vyhláskovať 23 písmen a medzier v slovnom spojení „THE THEORY OF EVOLUTION“ (evolučná teória) pomocou evolučného princípu náhody. Mohli by sme to skúsiť náhodným ťahaním znakov z hry „Scrabble“ skladajúcich sa z 26 písmen abecedy plus jednej medzery (celkom 27 znakov). Pravdepodobnosť umiestnenia každého konkrétneho písmena a medzery v našej vete za použitia tejto metódy by bola jedna z 27 (1/27). Pravdepodobnosť umiestnenia všetkých 23 písmen a medzier v poradí požadovanom pre našu vetu je možné vypočítať vynásobením pravdepodobnosti umiestnenia každého písmena a medzery (1/27 x 1/27 x 1/27 – celkom 23 krát). Úspešné zostavenie našej vety náhodným výberom by sme mohli očakávať približne jeden krát v osemsto miliónoch biliónov pokusov! Pokiaľ by sme tento proces zrýchlili a vyťahovali písmena rýchlosťou 1 miliardy za sekundu, mohli by sme očakávať, že našu jednoduchú vetu vyslovíme raz za 26 tisíc biliónov rokov! Ale i to je len „virtuálna istota!“ v porovnaní s pravdepodobnosťou správneho zostavenia ktoréhokoľvek zo známych biologických proteínov pomocou náhody!
500 aminokyselín, ktoré tvoria priemerne veľkú bielkovinu, možno usporiadať viac než 1 x 10 ⁶ºº rôznymi spôsobmi (to je číslo JEDNA nasledované 600 nulami)! Toto číslo je omnoho väčšie ako celkový počet atómových častíc, ktoré by mohli byť vtesnané do známeho vesmíru. Keby sme mali počítač, ktorý by mohol meniť usporiadanie 500 aminokyselín určitého proteínu rýchlosťou miliardy kombinácii za sekundu, nemali by sme v podstate žiadnu šancu dosiahnuť správnu kombináciu behom 14 miliárd rokov, čo je doba, o ktorej evolucionisti tvrdia, že tak starý je vesmír. Dokonca, aj keby náš vysokorýchlostný počítač bol zmenšený na veľkosť elektrónu, a my by sme ich mali toľko, že by sme nimi zaplnili miestnosť o rozmeroch 10 miliárd kubických svetelných rokov (asi 1 x 10¹⁵⁰ počítačov!), bolo by stále vysoko nepravdepodobné, že by sa dosiahla správna kombinácia. Takáto „miestnosť“ plná počítačov by mohla usporiadať len zhruba 1 x 10 ¹⁸º kombinácii za 300 miliárd rokov. V skutočnosti, i keby všetky proteíny, ktoré kedy existovali na zemi, boli všetky úplne rozdielne, naša „miestnosť“ plná počítačov by bola mimoriadne nespôsobilá dosiahnuť správnu kombináciu ktoréhokoľvek jediného z nich za prostých 300 miliárd rokov!
Murray Eden, profesor inžinierstva na M.I.T., povedal: „Náhodný vznik človeka je rovnako pravdepodobný ako spísanie zmysluplnej knihovne s tisícami zväzkov pomocou tohto postupu: Začnite nejakou zmysluplnou vetou, prepíšte ju s niekoľkými chybami a predĺžte ju pridaním písmen; potom sa pozrite na výsledok, či je nová veta zmysluplná. Tento proces opakujte, dokiaľ nebude knihovňa dokončená.“
Poznámka do praxe:
Kiež by sa našli kresťanskí vedci, ktorí by populárne a zaujímavo podali informácie o zákonitostiach v živej i mŕtvej hmote s cieľom zaradiť ich do výuky a prebudiť v mládeži úctu k stvoreniu, a hlavne k Stvoriteľovi. V každom predmete, či je to biológia, zoológia, geológia, organická a anorganická chémia, fyzika, astronómia... by študenti museli žasnúť nad prozreteľnosťou Stvoriteľa a dômyselnosti stvorenia.
Náuka o človeku, podaná s ohľadom na dôstojnosť človeka, ktorý má rozum, vôľu a svedomie, by mala taktiež pravdivo ukazovať na to, že v ľudskej duši je zlo dedičného hriechu, a preto najpotrebnejšie je pre človeka správna výchova zakotvená vo viere. Tá vedie k bázni Božej a ukazuje na pravý zmysel a cieľ života. V škole by mala prebiehať taktiež správna príprava na zodpovedné manželstvo a rodičovstvo. K tomu by mohli poslúžiť rôzne filmy vzbudzujúce úctu k Bohu Stvoriteľovi. Inak by žiaci mali byť v poučných lekciách varovaní pred narkomániou, alkoholizmom, fajčením, dekadentnou hudbou, amorálnosťou. Tento program by mali presadzovať i politici.
Literatúra:
(Vybraté texty sú z knihy Mnich Eliáš: Klement, učeň apoštola Petra, Díl třetí. Apocalypsa, Praha 2019, s. 121 – 128. 132 – 137)
Súvisiaci článok:
Pamätaj na svojho Stvoriteľa
https://www.spolocnostsbm.com/clanky/clanky/pamataj-na-svojho-stvoritela.html
