O dobrom príklade
(Výber z kázni X.)
Svätý Peter, takto napomínal prvých kresťanov: „Vaše správanie medzi pohanmi nech je vzorné, aby videli vaše dobré skutky a v deň navštívenia oslavovali Boha práve za to, z čoho vás osočujú ako zločincov.“ (1 Pt 2, 12) Učenie, ktoré sv. Peter hlásal, nebolo jeho, ale Toho, v blízkosti ktorého tri roky žil a od ktorého sa naučil pravde.
Božský učiteľ, Pán Ježiš Kristus, nielen učil, ale predovšetkým činil – Písmo s o ňom hovorí, že „začal činiť a učiť,“ – a stále zdôrazňoval, že nielen slovami, ale najmä skutkami musíme svoju vieru dosvedčovať. Sám výslovne povedal: „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“(Mt 5, 16). I ostatní apoštoli vystihli Kristovu vôľu a podľa nej učili a jednali. Tak svätý Pavol úplne v duchu Kristovom napomínal Títa: „Podobne povzbudzuj mladíkov, aby boli triezvi; vo všetkom im buď ty sám príkladom dobrých skutkov.“(Tít 2, 6-7)
I my sme povinní dávať, ako prví kresťania, každému dobrý príklad. Už piate prikázanie Božie, ktoré nám zakazuje škodiť blížnemu na tele alebo na duši, nám to prikazuje. Dobrým príkladom preukazujeme dušiam svojich blížnych veľké dobrodenia. Ak konáme niečo pred ľuďmi, čím ich k dobrému povzbudzujeme, veľmi im tým pomáhame.
Slová hýbu, príkladu tiahnu. „Mocnejšie sú príklady než slová, a dokonalejšie sa poučuje skutkom než hlasom“. (Sv. Lev Veľký) „Skutky majú jazyk a sú výrečnejšie než ústa.“ (Sv. Cyprián). Svätá Afra, ktorá bola pôvodne pohankou a viedla hriešny a nemravný život, vidiac, ako svätý Narcius, ktorý sa u nej riadením Božím ukryl pred prenasledovaním, so svojim spoločníkom nahlas pre jedlom a po jedle sa modlil, pokrmy žehnal a hodinky v noci sa modlil, obrátila sa a dala sa s matkou a s tromi slúžkami pokrstiť.
Svätý Ignác z Loyoly tiež spomenul, že „príklad je najlepším výkladom zákona.“ V evanjeliu sa hovorí na istom mieste o tom, ako kráľovský úradník uveril, a podľa jeho príkladu uveril „celý jeho dom“. (Jn 4, 53). Dobro, ku ktorému sme viazaní svojim spoločenským postavením, povolaním (duchovní, politici, rodičia, úradníci...) a zákonom, konajme vždy zjavne, navonok. Niet v tom ani neskromnosť ani farizejstvo, ale je to potrebné pre poučenie a výchovu iných. Pán Ježiš poznal vieru rímskeho stotníka z evanjelia, ale zdôraznil ju pred inými, aby im ju vystavil za vzor. Povedal tým, ktorí išli za ním: „Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli.“(Mt 8, 10).
Prikázanie kresťanskej lásky nás pobáda, aby sme dávali dobrý príklad. Máme ho dávať z lásky k Bohu. Konajúci dobré, ukazujeme lásku k Bohu a povzbudzujeme iných ku konaniu dobra, napomáhame k väčšej Jeho cti a sláve, čo je úlohou nášho pozemského života.
Máme ho dávať z lásky k sebe. Konaním dobra navonok, posilňuje sa dobro v nás. V dobrom príklade je zásluha. Najradšej sa má ten, kto si najviac zásluh nazhromaždí. Dobrý príklad je ako zasiate zrniečko, z ktorého sa rodí úžitok. Kto chce byť žencom, musí byť najskôr rozsievačom.
Jednaj dobre i z lásky k iným. Blížneho najlepšie milujeme, keď sa staráme, aby v dobrom prospieval a staráme sa o spásu jeho duše. Ak dáš blížnemu almužnu, vykonáš dobrý skutok, ak mu dáš dobrý príklad, vykonáš skutok ďaleko lepší, pretože v prvom prípade si sa postaral o jeho telo, v druhom prípade o jeho dušu. Preto správne napísal sv. Bernard: „Nepoznám lepšej rady, ako aby si dbal poučiť svojho brata príkladom.“
Čím väčšia je vo svete skazenosť, tým je dobrý príklad potrebnejší, a záslužnejší. Je to ako hviezda žiariaca vo tme. Neprestával teda ním posväcovať seba i celé svoje okolie.
(Balík, K. Druhá nedělní a svéteční čítanka, s. 130 - 134)
