O ľudskej duši
(Výber z kázni VII.)
Kresťanstvo verí, že človek je najdokovejší Boží tvor na zemi a že sa skladá z tela a duše. O stvorení prvého človeka hovorí totiž Písmo sväté: „Vtedy Pán, Boh, utvoril z hliny zeme človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou.“(Gn 2, 7) Tento „dych života“ je duša. Pochádza od Boha a bola stvorená na jeho obraz. „Ako ide dych zo srdca, tak vyšla duša človeka tak povediac z najmilostivejšieho srdca samého Boha,“ hovorí spisovateľ Tertulián.
I k nám bol Boh dobrotivý a daroval nám dušu. Spájame teda v sebe dva svety – duchovný a telesný. Naša duša, ako dcéra Božia, je neobyčajne krásna. Svätý Bernardín hovorí: „Zmeraj krásu Boha a pochopíš krásu duše.“ Duša spôsobuje, že žijeme, myslíme, cítime a pohybujeme sa. Pôsobí, že máme rozum a slobodnú vôľu. Povyšuje nás nad ostatné tvorstvo. Robí človeka človekom a korunou všetkého stvorenia. Duša oživuje telo. Jej cena je tak veľká, že keď duša prvých ľudí v raji a ich vinou i duše všetkých ľudí, ktorí po nich mali prísť, tajomnou vinou dedičného hriechu boli poznačené, bolo potrebné, aby sám Syn Boží sa vtelil, ako človek trpel, rozhnevaného Otca uzmieril a duše zasa vykúpil. Právom volá sv. Augustín: „Ó, duša, pozdvihni sa a vedz, ako si drahá, za akú cenu si bola kúpená! Počítaj tri hodiny a tridsať ročný život Spasiteľov, spočítaj vzdychy, ktoré pre teba vydal, počítaj slzy, ktoré pre teba vyplakal, myšlienky, ktoré o tebe mal, počítaj slová, ktoré pre teba hovoril, rany, ktoré pre teba obdŕžal; počítal tŕne, ktoré ho prebodli, klince, ktoré ho prenikli, počítaj kvapky krvi, ktoré pre teba vylial, pozoruj drevo kríža, na ktorom pnel, na ktorom svoje počestné meno k pohaneniu vydal a ducha svojho vypustil a svoju dušu dal za dušu tvoju! – Všetko toto hovorí tebe: Ó, duša ľudská, tak vzácna si, až toľkú máš cenu!“
Duša ľudská je nesmrteľná. Svätý Alfonz z Liguori hovorí: „Keďže je naša duša niečo duchovného, musí nevyhnutne byť nesmrteľnou.“ A Spasiteľ, Pán Ježiš Kristus povedal: „Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu, i telo zahubiť v pekle.“(Mt 10, 28). Zdravý rozum si vieru v nesmrteľnosť duše priamo vynucuje. Rozum hovorí, že cnosť musí byť dokonale odmenená, a hriech dokonale potrestaný. Tu na zemi však nedostáva vždy cnosť primeranej odmeny, ani hriech primeraného trestu – musí byť teda život posmrtný, kde budú spravodliví dokonale odmenení, hriešnik dokonale potrestaný. Ako náhle sa duša od tela oddelí, telo zomrie a podlieha skaze, duša potom ide pred Boží súd, aby vypočula Boží rozsudok a dostala odmenu, alebo trest za svoje činy.
„Spas svoju dušu!“ – to má byť heslom nášho života. Ale máme nielen usilovať o záchranu svojej duše, ale aj o spásu druhých duší. Gerard Majella často pri šití hovorieval: „Pane, milujem ťa, spas nejakú dušu!“ Žiaľ, mnohí ľudia tak žijú, akoby ani svoju dušu nemali. O všetko sa starajú, len o to najdôležitejšie nie. Nemyslia na Kristovu výstrahu: „Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?!“(Mt 16, 26). Kto žije ako zviera, rád by zomrel ako zviera. Len aby mu nikto nehovoril o nesmrteľnosti duše, o Božom súde a odplate!
Zlý pozemský život pripravuje dušu o radostný život večný. Hriechom sa duša hanobí a o budúce šťastie okráda! Kto ťažko hreší, „upisuje svoju dušu diablovi“, a zbavuje sa milosti Božej. Keď umierajúceho Michelangela prišiel navštíviť kardinál Salviati, tak slávny maliar mu povedal: „Ľutujem len, že som sa lepšie nestaral o spásu duše a že musím teraz zomrieť, keď umelecky začínam trochu hovoriť.“
Milý kresťan, zachovaj si dušu pre nebo a učiň ju schopnou rajskej blaženosti! Ako?
Náš Spasiteľ, Pán Ježiš Kristus, hovorí:
„Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“(Mk 1, 15)
„Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho.“ (Mk 8, 34 – 35)
„Nie každý, kto mi hovorí: “Pane, Pane,” vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach.“(Mt 7, 21)
(Upravené podľa knihy od Balík, K. Třetí nedělní a svéteční čítanka, 1929)
