O modlitbe Pána - výber z kázni (XXIV. časť)
„Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo, buď tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes. A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého.“ (Mt 6, 9 – 14)
Pretože Pán Ježiš prvý odriekal modlitbu, ktorú všetci poznáme, teda „Otče náš“, menuje sa „modlitbou Pána“. Pán ju naučil svojich apoštolov, tí zasa svojich nástupcov, tí opäť iných, a tak si ju pokolenia tradovali, až sa dostala k nám.
Otče náš je pôvodu božského. Sám Boh ju naučil ľudí. Ježiš, ako Syn Boží vedel, čo je Bohu Otcu príjemné, a aké prosby nám najviac prospievajú. „Lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť,“ (Rim 8, 26)
Preto sa nám stal učiteľom pravej modlitby. Nikto z ľudí nepoznal prianie Božie a nikto nás o ňom nemohol lepšie poučiť, než Boží Syn. On skutočne nás o ňom poučil. Teda dokážeme sa modliť tak, ako si Boh praje.
Svätí otcovia sa domnievajú, že v modlitbe Pána sú ako v jadre obsiahnuté všetky reči Pánove, a že je krátkym obsahom evanjelia. Svätý Cyprián ju nazýva „jadrom nebeského učenia“, a svätý Augustín hovorí: „Preskúmaj všetky modlitby a poznáš, že v žiadnej z nich nie je, čo by v modlitbe Pána už obsiahnuté nebolo.“
Modlitba začína oslovením a hneď nasleduje sedem viet, z ktorých každá obsahuje niečo iného, a predsa dohromady tvoria jednotný celok. V každej vete o niečo prosíme, a preto im hovoríme prosby. Tie prosby naznačujú a zahrňujú náš cieľ na zemi. Prvé tri majú na zreteli česť Božiu, druhé štyri naše túžby. A je to tak dobre – najskôr veci nebeské a až potom pozemské. „Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.“ (Mt 6, 33). Najskôr potreby duše, až potom potreby tela.
Dobre hovorí svätý Bernard: „Sedem je prosieb, ako je sedem darom Ducha Svätého a sedem sviatostí. Prosbami sa prichádza k darom, darmi k cnostiam a cnosťami k blaženostiam. Prosby sú rozdelené podľa dvojakého života, pretože je život časný a život nebeský.“ Slovíčko „Amen“ (Staň sa!) je ako pečať na konci žiadosti.
Otče náš je modlitba najkrásnejšia. Blahoslavený Tomáš Kempenský spomína: „Niet krásnejšia a svätejšia modlitba ako Otče náš.“ Modlitba táto je i najúčinnejšia. Pôsobí na Boha viac než všetky iné. Veď vyslovujúc ju ňou hovoríme slová samotného Syna Božieho.
Pretože Otče náš je modlitbou najkrásnejšou a najpôsobivejšou, niet divu, že je i najrozšírenejšia. Je najhlavnejšou modlitbou cirkvi. Modlime sa ju radi. Modlievajme sa ju tak ochotne, ako sa ju modlievali apoštoli a všetci kresťania, ktorí Boha skutočne milovali.
Modlievajme sa ju často. Rodičia ju majú naučiť svoje deti už v najútlejšom veku a starať sa, aby sa ju pre svoj život modlitby navykli modliť. Modlime sa ju pomaly a uvažujme o nej. Zvyknime si po každej prosbe urobiť krátku prestávku. Snažme sa vniknúť do zmyslu jej slov. Zaopatrime si nejaký dobrý katolícky výklad, prečítajme si ho a premýšľajme o ňom. I výklad z katechizmu nám v krajnom prípade postačí.
(Upravené z knihy od K. Balíka Druhá nedělní a sváteční čítanka z r. 1925)
Súvisiaci článok:
O úcte svätých ostatkov a obrazov - výber z kázni (XXIII. časť)
