Ochrana proti pokušeniam
Sv. Ján Zlatoústy tvrdí, že keď nás vidí diabol bdieť, modliť sa, s Bohom sa zaoberať, nemá odvahy priblížiť sa k nám, lež sa vzdiali, ako vlk, keď vidí oheň. Sv. Ľudovít z Granady hovorí, že sa dá oceľou z kameňa vyvábiť iskra a človek hľadí na to, z ktorej strany má udrieť na kameň. Tak skúma aj diabol, ktorá náruživosť je v nás najmocnejšia. Keď vyskúma našu povahu, tak potiaľ bije na naše náchylnosti hriechu najbližšie, dokiaľ nevyvábi z nás iskru privolenia, aby potom vznikol plameň hriechu. Ponáhľajme sa teda do rán Kristových, ku krížu Kristovmu, tam nemá prístup nepriateľ spásy.
Keď sa voľakedy blížil víchor, bol zvyčaj zvoniť. Keď si pokúšaný, potiahni zvon modlitby, pamiatky na smrť, súd a peklo, a poistíš sa proti pustošeniu. Sv. Anton pustovník povedal svojim učeníkom: „Verte mi, že diabol sa ľaká bdenia, modlitby, pôstu, dobrovoľnej chudoby, skutkov milosrdenstva a pokory, zvlášť sa však bojí lásky k Ježišovi. Ale aj sám znak sv. kríža je schopný odzbrojiť a poslať preč diabla.“ Sv. Ján Klimak povedal raz jednému svojmu učeníkovi, ktorý sa mu sťažoval na prudké pokušenia: „Synu môj, hneď sa utiekajme o pomoc k Bohu, On ako dobrý Otec vypočuje našu modlitbu.“ Potom obaja padli na kolená a vrúcne sa modlili; a hľa, po krátkom čase cítil jeho učeník, že je zbavený pokušenia.
Ak chce matka, aby sa dieťa k nej ponáhľalo, straší ho. Podobne dovolí aj Boh, aby nás naplašili pokušenia, aby sme sa tým ochotnejšie uberali pod jeho ochranu. Naozaj, pokušenia sú bojiskom, kde sa dá zbraňou milosti bojovať proti neviditeľným nepriateľom. Boh dovolí, aby vznikol víchor pokušenia, aby sa valili na nás vlny úkladov, lebo tak sme nútení k Nemu volať o pomoc. Ako zlodeji nehľadajú plevy a slamu, ale zlato a iné poklady, tak aj diabol najviac útočí na tých, ktorí oplývajú hojnými pokladmi cností a zásluh. Pes nešteká na domácich, ale na cudzích; tak aj diabol neznepokojuje svojich, ale tých, ktorí nie sú jeho.
