Pán dáva pokoj tým, ktorí druhým dokážu zo srdca odpúšťať
Pán dáva pokoj tým, ktorí v pokore, v pravde, druhým dokážu zo srdca odpúšťať. Totiž, keď si človek uvedomí svoj hriech, svoje hriechy a prehrešky voči iným, to ako ich posudzujeme, kritizujeme, ohovárame atď., tak potom sme si schopní aj uvedomiť: To si zasluhujem, tak mi to patrí, Pane, ďakujem Ti.
Pýcha len špekuluje, ako sa obhájiť a ako viesť dialógy proti druhým, či už je to závisť či vŕtanie sa v sebe či v kritizovaní, či v odsudzovaní druhých. Áno, my sa máme vŕtať v druhých a v sebe, ale správnym spôsobom a to tak, že seba budeme odsudzovať, ale pozor, vo svetle Božom; to nesmie viesť do depresií. Totiž, keď Duch Svätý usvedčuje, tak ukazuje na konkrétny hriech a je to spojené s pokáním, že Boh ma miluje, že mi odpúšťa môj hriech. A práve aj prijatie odpustenia a pravý pokoj s tým spojený, je závislý na tom, či som v pravde, či sa viem pokoriť, teda správnym spôsobom, nie sa v sebe vŕtať, ale konkrétne si priznať hriech a tento hriech dať Pánovi. A vŕtať sa v blížnom - že si uvedomím jeho hriech, ako mi ublížil, a povedať si, že ja som ešte dvakrát či desaťkrát horší a preto prosím: "Odpusť, Pane, jemu a teraz odpusť aj mne." A môžem pravdivo volať prosbu Otčenáša: "Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom."
(BKP)
